Bratislava 26. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)
Súčasný systém vzdelávania dáva žiakom v špeciálnych školách len minimálnu možnosť pokračovať vo vzdelávaní na vyšších stupňoch
Súčasný systém vzdelávania dáva žiakom v špeciálnych školách len minimálnu možnosť pokračovať vo vzdelávaní na vyšších stupňoch. Veľká časť žiakov, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, je takto pre svoj sociálny pôvod vylúčená z možnosti pokračovať vo vzdelávaní. Tvrdí to verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová v mimoriadnej správe o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov, ktorou sa bude v utorok (27. 8.) zaoberať Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.
“Počet takto vylúčených detí, ktoré majú okrem toho, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, aj rómsky pôvod, je mnohonásobne vyšší než počet nerómskych detí,” upozorňuje ombudsmanka. Cieľom jej prieskumu bolo totiž overiť, či je zastúpenie rómskych detí v predškolských zariadeniach veľmi nízke a naopak, či je veľmi vysoké v špeciálnych triedach a školách.
Dubovcová zistila, že v školskom roku 2012/2013 v 21 preskúmavaných školách nastúpilo do 1. ročníka 614 žiakov, z nich bolo 486 rómskeho pôvodu. Zo 486 žiakov rómskeho pôvodu absolvovalo predškolskú prípravu v materskej škôlke 73 detí. “V 17 základných školách zriadili 30 špeciálnych tried a v nich bolo zaradených, po diagnostickom vyšetrení na zistenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a so súhlasom rodiča, 230 žiakov a z nich 204 rómskeho pôvodu. V Šarišských Michaľanoch riaditeľ odporúčal na diagnostiku len žiakov prvého ročníka rómskeho pôvodu (38 žiakov z 50),” upozornila verejná ochrankyňa práv.
Dubovcová poukazuje na to, že slovenský právny poriadok neupravuje frekvenciu rediagnostických vyšetrení detí a žiakov. “Na žiadnej z 21 škôl sme nezistili, že došlo k preklasifikovaniu žiaka a k jeho následnému preradeniu do triedy pre deti bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, aj keď riaditelia uvádzali, že v minulosti sa takéto prípady sporadicky vyskytli,” uvádza sa v správe.
Rómskym deťom nie je umožnené vzdelávanie v ich materinskom jazyku, ani podporne, popri vzdelávaní v štátnom jazyku
Ombudsmanka tiež poukazuje na to, že rómskym deťom nie je umožnené vzdelávanie v ich materinskom jazyku, ani podporne, popri vzdelávaní v štátnom jazyku. “Medzi školou a deťmi je rečová bariéra, ktorá musí mať nevyhnutne vplyv na výsledky detí vo vzdelávaní a možno zohráva určitú úlohu aj pri zisťovaní ich výchovno-vzdelávacích potrieb,” píše Dubovcová.
Jej pozorovanie navyše prinieslo aj podozrenie z umelo vytváraných školských obvodov tak, aby zahrňovali najmä rómske deti. Ako príklad uvádza školský obvod ZŠ Matice slovenskej, Prešov. “Ide o bežnú základnú školu, ktorej školský obvod je určený tak, že do nej chodí väčšina rómskych detí napriek tomu, že v blízkosti sa nachádza aj iná základná škola,” konštatuje ombudsmanka, podľa ktorej nemožno vylúčiť, že v niektorých školách a lokalitách dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu s deťmi na základe ich pôvodu.
Dubovcová preto považuje za potrebné, aby NR SR legislatívne upravila zákaz priestorového, organizačného, fyzického a symbolického vylúčenia alebo oddelenia rómskych žiakov v dôsledku ich etnickej príslušnosti. Rovnako odporúča, aby parlament vytvoril podmienky pre prístup ku všetkým stupňom vzdelania aj pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú vzdelávaní v špeciálnych školách a špeciálnych triedach.
Ombudsmanka sa nevyhla ani júnovému zásahu polície v osade v Moldave nad Bodkou. Podľa jej slov tam polícia vstupovala do obydlí bez súhlasu dotknutých a bez súdneho príkazu, čím zasiahla do základného práva osoby na nedotknuteľnosť obydlia. “Odporúčam zákonom ustanoviť orgán nezávislej vonkajšej kontroly policajnej činnosti v tých oblastiach, ktoré nepreskúmava prokuratúra,” radí poslancom. Opačné zistenia o zásahu priniesli závery inšpekcie ministerstva vnútra, podľa ktorej policajti neporušili žiadne predpisy.
mž