Môj profil 
Predplatné
Bratislava 7. marca (TASR) – Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová sa prihovára za to, aby vláda SR podporila myšlienku zriadenia Domu ľudských práv v Bratislave. V určenej štátnej budove by sídlila Kancelária verejného ochrancu práv, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (obe sú v súčasnosti v komerčnom nájme), Centrum právnej pomoci (sídli v nevyhovujúcich priestoroch) a Ústav pamäti národa (zatiaľ tiež bez sídla).
Ako sa uvádza v správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012, ktorou sa budú na marcovej schôdzi zaoberať poslanci NR SR, takéto riešenie by bolo nielen ústretové k občanom, ale prinieslo by výhody aj pre štátny rozpočet SR. Dubovcová totiž tvrdí, že jej kancelária má finančné ťažkosti. "Verejní ochrancovia práv krajín V4 nepoznajú podobné základné existenčné problémy. Ich vlády totiž neobmedzujú činnosť svojich verejných ochrancov práv prostredníctvom nedostatočného rozpočtového zabezpečenia, ako sa to deje v SR," upozorňuje ombudsmanka. Ako príklad uvádza ČR, kde už v druhom roku svojej pôsobnosti mal český verejný ochranca práv Otakar Motejl stále a dôstojné sídlo, takmer dobudovanú odbornú kapacitu kancelárie a tiež aj potrebné technické a personálne zázemie.
Za najvážnejší nedostatok činnosti kancelárie považuje Dubovcová skutočnosť, že jej zamestnanci pracujú od stola. "Nepodarilo sa utvoriť podmienky na pravidelné prieskumy v orgánoch verejnej správy, úradoch, ústavoch a zariadeniach, v ktorých môže dochádzať k porušovaniu základných práv a slobôd. Terénne prieskumy sa prakticky nevykonávajú a práve na nich je založená výnimočná pôsobnosť verejného ochrancu práv," konštatovala ombudsmanka. Za druhý veľký nedostatok považuje neprítomnosť kancelárie v regiónoch.
V správe sa ďalej uvádza, že k 1. januáru 2012 bolo nevybavených 730 podnetov, z nich 103 bolo z rokov 2009 a 2010. V roku 2012 bolo doručených celkovo 2275 podaní. Vlani teda kancelária pracovala spolu s 3005 podaniami od fyzických a právnických osôb, vybavila 1450 vecí, nevybavených ostalo 1555.
Podľa zákona sa na verejného ochrancu práv môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že orgán verejnej správy a niektoré orgány verejnej moci svojím konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou porušili jeho základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. "V roku 2012 sa ukázalo, že ani po desiatich rokoch pôsobenia verejného ochrancu práv v Slovenskej republike, mnohí občania stále nemajú predstavu o jeho pôsobnosti. Viac ako polovica podaní, s ktorými sa na verejného ochrancu práv obrátili, nepatrila do jeho pôsobnosti najmä z dôvodu, že nesmerovali voči verejným orgánom a smerovali voči iným subjektom," informuje Dubovcová.
Porušenie základných práv a slobôd sa zistilo v 75 podnetoch, v ktorých sa preukázalo 92 porušení základných práv. Najčastejšie išlo o porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, porušenie práva na nezávislý a nestranný súd či porušenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu.
Na verejnú ochrankyňu práv sa v roku 2012 prostredníctvom stránky www.detskyombudsman.sk. obrátilo 851 detí so svojimi problémami. Najčastejšie problémy a otázky, s ktorými sa deti na verejnú ochrankyňu práv obracali, sa týkali vzťahov v rodine, problematiky výživného, stretávania sa s tým rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti po rozvode, informácii o tom, aké sú ich práva a povinnosti v škole, ako napr. riešiť konflikty s učiteľmi, so spolužiakmi, ale aj napr. dokedy sa môžu zdržiavať večer mimo domova, kedy sa môžu osamostatniť od rodičov a aká sociálna pomoc sa ich týka.
.jpg)
.JPG)
