Bratislava 1. decembra (TASR/HSP/Ilustrácia HSP)
KDH nezahlasujeme za vládny návrh zákona o dani z príjmov, odmietame ho
Opozičnej strane KDH sa nepáči návrh vlády Roberta Fica (Smer-SD) na úpravu zákona o dani z príjmov. Mala by sa ním zvýšiť daň z príjmu právnických osôb zo súčasných 19 na 23 %. KDH nebude za takýto návrh hlasovať a chce ho upraviť viacerými pozmeňujúcimi návrhmi, aby boli jeho dopady miernejšie.
“Odmietame takéto zmeny,” povedal predseda KHD Ján Figeľ. Už dnes podľa jeho slov vidieť negatívne dopady opatrení vlády. “Dnešné rokovanie o prudkom náraste dane z príjmov pre firmy viac než o pätinu je v rozsahu jednotlivých daňových opatrení najškodlivejšie,” zhodnotil predseda kresťanských demokratov.
Zvýšenie dane z príjmov právnických osôb bude mať podľa KDH spolu s úpravami v Zákonníku práce fatálne dôsledky na slovenskú ekonomiku. Prinesie odchod investorov z krajiny, zvýšenie nezamestnanosti či pokles reálnych miezd ľudí.
“Vláda núti firmy šetriť na svojich zamestnancoch,” doplnil podpredseda KDH Miloš Moravčík. Rast dane z príjmu právnických osôb sa pritom podľa jeho slov dotkne aj pekární či mliekarní, čo ľudia následne zaplatia v raste cien potravín. “Žiaľ, keby predseda vlády Robert Fico vypočul naše varovania a rady, ako šetriť, toto sa nemuselo stať,” dodal.
Vláda môže dať rovno na hranice billboardy: Investori, sem nechoďte!
Rovná daň na úrovni 19 % bola podľa jeho slov poslednou výhodou, ktorú mohlo Slovensko ponúknuť investorom. “Vláda týmto môže rovno na billboardy na hraničných priechodoch napísať: Investori, sem nechoďte!” vyhlásil Bugár.
Návrh novely zákona o dani z príjmov, ktorú práve poslanci v pléne prerokúvajú v druhom čítaní, podľa Bugára zaťaží tú vrstvu v ekonomike, ktorá ešte pracuje, vytvára hodnoty a živí tento štát. “Dopady tohto návrhu zákona budeme musieť platiť my všetci,” podotkol.
Podľa podpredsedu strany Ivana Švejnu vláda takýmto krokom experimentuje. “Tento experiment ale bude mať fatálne dôsledky na verejné financie,” uviedol. Štát by mal podľa neho najprv hľadať finančné zdroje na strane výdavkov, ktoré treba ešte zoštíhliť. Hľadať príjmy zo zvyšovania daní či odvodov by sa malo až vtedy, keď sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti.
Po zmenách vlády v daniach ponesú bremeno ekonomiky tí najslabší
Bremeno slovenskej ekonomiky spadne po schválení zmien, ktoré navrhuje vláda, na plecia tých najslabších. Na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR to uviedol poslanec za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
Tie najväčšie firmy, ktoré zarábajú najviac, totiž podľa Kaníka po takýchto zmenách odídu zo Slovenska a bremeno platenia daní ostane na tých najslabších. “Preto som dnes odovzdal ministrovi úmrtný list slovenskej ekonomiky,” dodal.
Podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca zrušenie rovnej dane vyháňa prácu zo Slovenska. “Rovná daň priniesla Slovensku prácu a prosperitu, jej rušenie ju zo Slovenska vyháňa,” povedal. Filozofiou strany je podľa jeho slov zachovať rovnú daň a znižovať daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku.
Opozícia strieľa, ale “makroekonomikou” skôr chráni veľkých, než malých
Smer obvinenia opozície odmieta poukazovaním na to, že väčšina štátov sveta má ešte vyššie daňové sadzby ako my. (pozri Nestrápňujte sa, odkazuje opozícii) Vo veľkých štátoch, kde podnikateľ ostáva v krajine nielen kvôli výrobnej základni, ale aj kvôli rozsiahlemu vnútornému trhu, vyššie daňové sadzby naozaj až tak neprekážajú zvlášť, keď podobne vysoké dane by platil aj v okolitých štátoch. To ale už prestáva byť situácia Slovenska – podnikateľské prostredie u nás sa v rámci V4 zhoršilo najviac a na vine nie sú len dane.
Zvýšenie daní na 23% a 25% mať isté dopady na makroekonomiku, ale veľké firmy v reáli neovplyvňujú až tak zásadne nezamestnanosť, ako tie malé. Vytvárajú síce vyše 50% HDP a následne aj príjmov do štátneho rozpočtu, ale v prípade tvorby pracovných miest až 80% ľudí zamestnávajúc stredné, malé firmy a živnostníci, ktorí sa nebudú môcť zo Slovenska len tak pobrať preč, lebo ich tu neviaže len kapitál, ale celé rodiny a zázemie. Tí budú musieť platiť nielen zvýšené dane. Vláda Smeru na nich pamätala už skôr pri zvýšených odvodoch, či znížení odpočitateľných položiek alebo paušálnych nákladov pre živnostníkov. Práve tieto položky sa nutne prejavia v ochote zamestnávať nových zamestnancov.