Novým šéfom NATO bude skúsený nórsky vyjednávač Jens Stoltenberg

Oslo 28. marca (TASR/HSP/Foto:TASR)

Bývalý nórsky premiér a osobitný vyslanec OSN pre klimatickú zmenu prevezme úlohu šéfa NATO v citlivom období po ruskej anexii ukrajinského Krymu

Za nového generálneho tajomníka NATO a predsedu Severoatlantickej rady dnes tento najvyšší politický rozhodovací orgán NATO vymenoval Nóra Jensa Stoltenberga. Svojej funkcie sa ujme od 1. októbra 2014, po vypršaní mandátu svojho predchodcu, Dána Andersa Fogha Rasmussena. Informovala dnes aliancia.

Bývalý nórsky premiér a osobitný vyslanec OSN pre klimatickú zmenu prevezme úlohu šéfa NATO v citlivom období po ruskej anexii ukrajinského Krymu. “Ak je teraz úlohou NATO upokojiť krízu s Ruskom pre Ukrajinu, Stoltenberg bude vynikajúci. Daria sa mu kompromisy. Ak je úlohou eskalácia, nebude zlý, ale sú tu ďalší, ktorí by odviedli lepšiu prácu,” citovala agentúra Reuters profesora komparatívnej politiky na Univerzite v Bergene, ktorý je starým známym Stoltenberga. “Má presvedčivé vystupovanie, na spôsob Billa Clintona. Keď s vami hovorí, máte pocit, že ste najdôležitejším človekom vo svete,” dodal Frank Aarebrot.

Stoltenberg (55), syn bývalého ministra obrany a ministra zahraničných vecí, vyjednal dohodu s Ruskom, ktorá ukončila 40-ročný spor o námorné hranice v Arktíde a nadviazal osobné priateľstvo s vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom, priblížila agentúra Reuters.

Povedal jasne, že ruská anexia Krymu, ktorá vyvolala potrebu, aby NATO posilnilo svoju prítomnosť na východnom okraji Európy, neobstojí.

“Ruské využitie vojenskej sily na úpravu vlastných hraníc je neprijateľné,” zdôraznil Stoltenberg. “Konflikt na Ukrajine treba riešiť politicky… Postup Ruska je porušením medzinárodného práva a je to druh mocenskej politiky, ktorý patrí do éry minulosti,” citovala ho agentúra Reuters.

Stoltenberg žil ako dieťa niekoľko rokov v Belehrade, kde sa naučil hovoriť po srbsky, v dospelosti pôsobil 22 rokov v parlamente a v rokoch 2005-2013 bol nórskym premiérom na čele koaličnej vlády ako predseda víťaznej volebnej Nórskej strany práce (AP).

“Jeho sila je v tom, že má rozsiahlu sieť politických kontaktov a dobrú politickú intuíciu… a bude tiež načúvať civilnej spoločnosti, nielen ľuďom v rámci ‘bezpečnostnej klietky’,” povedal jeho krajan Jan Egeland, bývalý námestník generálneho tajomníka OSN.

Postavil sa Číne, keď reagovala s hnevom na rozhodnutie Nobelovho výboru udeliť Nobelovu cenu za mier disidentovi Liu Siao-poovi, argumentujúc, že ide o zasahovanie do jej vnútorných záležitostí. Stoltenberg podporil Nobelov výbor napriek tomu, že sa Peking vyhrážal následkami, Vzťahy oboch krajín sú odvtedy na bode mrazu a niektoré nórske firmy, napríklad energetická spoločnosť Statoil, boli v podstate z Číny vylúčené.

Prinútil nórsku vládu prevziať úlohu vyjednávača, často v utajení, pri riešení niektorých z najdlhších svetových konfliktov v nádeji, že severská trpezlivosť a dlhá história sprostredkovania prinesú ovocie.

Nórski diplomati pomohli priviesť v roku 2012 k rokovaciemu stolu kolumbijskú vládu a marxistických povstalcov z FARC a pôsobili ako sprostredkovatelia medzi Talibanom a Západom, raz dokonca priviedli vodcov Talibanu do Osla, aby sa zúčastnili na demokratickej vláde.

“Je rešpektovaný po straníckej i politickej línii a je dobrý poslucháč, ktorý získa obrovské množstvo informácií z rozličných zdrojov a uplatní ich v politike,” povedal Egeland, ktorý v súčasnosti šéfuje Nórskej rade pre utečencov.

Fanúšik behu na lyžiach, na ktorých ho možno stretnúť na stopách v okolí Osla, Stoltenberg vstúpil do politiky v mladosti a priznáva, že ako tínedžer v 70. rokoch hádzal kamene na americkú ambasádu na protest proti vojne vo Vietname.

Keď v roku 1985 prevzal vedenie mládežníckeho krídla AP, presadzoval, aby Nórsko opustilo NATO, neskôr však zmenil názor a prinútil k tomu aj svojich mládežníkov.

V 90. rokoch pôsobil ako minister financií a minister obchodu. Presadzoval vtedy, že Nórsko by si malo chrániť svoje ropné bohatstvo na horšie časy a počas svetovej finančnej krízy použil odložené financie na to, aby pomohol ekonomike krajiny z krízy. Ako premiér podporil vojenské operácie NATO v Afganistane a Líbyi.

Mnohí ľudia mimo Nórsko ho poznajú najmä ako utešiteľa národa po tom, ako ultrapravicový extrémista Anders Behring Breivik postrieľal v roku 2011 celkove 77 ľudí, prevažne tínedžerov, za to, že AP podporila imigráciu do krajiny. A miernil prejavy nenávisti v reakcii na toto zabíjanie.

Odchádzajúci generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen dnes na Twitteri uviedol, že pozná Jensa Stoltenberga dlhé roky a vie, že je tým správnym mužom, ktorý bude pokračovať v budovaní silného NATO, uzavrela svoj profil agentúra Reuters.

mž