Heslo spred mesiaca znelo „Normálne a odborne“ a hoci je to iba politický slogan, podobný aké používajú všetky politické strany, poukázali sme na to, že za týmito peknými slovami pravdepodobne nebude ukryté nič iné, iba arogantný postoj progresívnych fanatikov.

Ťažko totiž za týmto vyjadrením čítať iné posolstvo, než že „tí všetci doteraz to robili nenormálne a neodborne, iba my vieme, čo je po novom normálne a vedecky odborné“. A my sme s si hrôzou predstavili, čo môžu znamenať výrazy „normálnosť“ a „odbornosť“ v ponímaní tejto partie avanturistov a politických amatérov, z ktorých nikto ešte neriadil ekonomiku, zdravotníctvo, zahraničnú politiku či iné rezorty. Majúc v čerstvej pamäti katastrofu, ktorú nášmu štátu a národu spôsobila garnitúra, ktorá prišla k moci v roku 2020, varovali sme občanov, aby si dobre rozmysleli, koho pustia ku kormidlu: tá vláda mala jedného blázna, ale tu sa nám ich núka do vládnutia hneď celý tucet.

Táto progresívna partička najnovšie vyrukovala so sloganom „Dôstojná budúcnosť“ s dodatkom „pre všetkých“. A žiaľ, to je zase dôvod na drobné zamyslenie nad tým, o akej dôstojnosti a o akej budúcnosti chcú títo ľudia hovoriť, akú dôstojnú budúcnosť nám vo svojom politickom programe ponúkajú.

Dôstojnosť úzko súvisí so slovom úcta. Čo symbolizuje dôstojnosť, k čomu možno mať úctu? K šedinám? k dielu? K životu, k múdrosti, k tradíciám, k národu? To sú väčšinou samé konzervatívne veci, ktoré by progresívni fanatici najradšej hodili do koša. Ale čo potom môže byť dôstojné na budúcnosti, ktorú nám chcú prichystať?

Aká dôstojná budúcnosť by čakala slovenský národ v progresívnej LGBT eurofederácii, po akej túžia progresívni fanatici? Čo môže byť dôstojné na živote, v ktorom Slováci už budú mať svoj štát iba na papieri, ale v skutočnosti bude už iba nesvojprávnym regiónom uprostred multikultúrneho euroafroislamského migračného guláša, ktorý tu o pár desaťročí nepochybne bude, ak sa splnia vlhké sny progresívcov?

Čo môže dôstojné na živote, ktorý sa stále viac a viac začína podobať na väzenie v digitálnom koncentráku, ku ktorému jednoznačne a neodvratne smeruje všetko úsilie tých, ktorí sa nám z Bruselu snažia čoraz totalitnejšou rukou vládnuť?

V ponímaní týchto ľudí slogan „Dôstojná budúcnosť“ znie ako zlý vtip. a v horšom prípade ako zlovestný výsmech. Ostáva nám len dúfať, že si voliči pred voľbami stihnú všimnúť, čo v skutočnosti títo ľudia reprezentujú, čo vlastne v skutočnosti hlásajú a čo sa môže stať veľmi konkrétnou a hmatateľnou realitou, ak sa dostanú k moci.