Môj profil 
Predplatné
Kurilovská uviedla, že novela Trestného zákona nesprísňuje trestné sadzby. Výnimkou je len trestný čin daňového podvodu, pri ktorom je teraz najvyššia sadzba sedem až 12 rokov a po novom by mala byť od desať do 15 rokov. Prax si podľa nej vyžiadala zmenu ustanovenia zákona, ktoré sa týka domáceho násilia. “Presnejšie sme špecifikovali, čo je psychické týranie a čo je fyzické týranie. Pri tom psychickom týraní dochádzalo v praxi k tomu, že nebolo jasné, čo všetko znamená psychické týranie,” vysvetlila Kurilovská.
Po novom by nemalo byť trestné iba napadnutie psom, ale akýmkoľvek živočíchom, ktorého chová človek. Útoky psov chce ministerstvo riešiť sprísneným ustanovením. “Momentálne je napadnutie psom možné posúdiť ako priestupok. Iba v prípade, že pes napadne človeka na základe toho, že majiteľ psa poštve a použije ho ako zbraň, to je považované za ublíženie na zdraví. Sprísňujeme to tak, že ak niekto zanedbá svoju povinnosť vyplývajúcu z iného právneho predpisu, napríklad, ak je v určitých priestoroch možné mať psa iba na vôdzke a s náhubkom a ten pes niekoho napadne bez toho, aby ho majiteľ poštval, tak táto osoba bude zodpovedná za konanie toho psa,” uviedla hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová. Majiteľovi psa tak by tak hrozilo väzenie na jeden až päť rokov.
Úprava legislatívy sa týka aj nelegálneho sťahovania filmov. Trestná zodpovednosť toho, kto takto koná, sa podľa návrhu začne vtedy, ak spôsobí škodu prevyšujúcu 266 eur. Výška škody by sa mala určovať podľa toho, za akú cenu je možné stiahnuté dielo bežne kúpiť. Návrh novely Trestného zákona sa zaoberá aj pretáčaním plynomerov a podobných zariadení. Za zasahovanie do overovacích značiek by malo hroziť väzenie na jeden až päť rokov, navrhuje ministerstvo. Podľa Kurilovskej išlo opäť o požiadavku z praxe, pretože napríklad dodávateľom plynu vznikali pre zásahy do plynomerov veľké škody.
“Riešili sme aj účelové námietky zaujatosti. Diali sa veci, že obžalovaný namietal zaujatosť celého súdu. Vyvolávalo to potrebu túto zaujatosť skúmať, museli sa k tomu vyjadrovať všetci sudcovia aj tí, ktorí pracovali na civilnom úseku,” povedal Richard Sviežený zo sekcie legislatívy na ministerstve spravodlivosti. “Riešili sme to tak, že to môže robiť aj ďalej, lebo toto právo mu nemožno odňať, ale musí uviesť aj konkrétne dôvody koho a prečo namieta,” dodal. V opačnom prípade bude podľa neho súd považovať takúto námietku za účelovú a nebude sa ňou zaoberať.
ml
.jpg)
.jpg)
.JPG)
