Môj profil 
Predplatné
Dokument s názvom “Európska globálna stratégia únie” vypracovala šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová. Píše, že Európska únia sa nemôže dlhšie spoliehať na NATO v rôznych otázkach bezpečnosti a namiesto toho musí vyvinúť schopnosť “konať autonómne podľa potreby”.
“Ako Európania musíme prijať väčšiu zodpovednosť za našu bezpečnosť. Musíme byť pripravení a schopní zabrániť a reagovať na vonkajšie hrozby a chrániť sa pred nimi,” zmieňuje sa ďalej. “Zatiaľ čo NATO existuje na obranu svojich členov – z ktorých väčšina patrí do Európy – od vonkajšieho útoku, Európania musia byť lepšie vybavení, vycvičení a organizovaní, aby tak rozhodujúcim spôsobom prispeli ku kolektívnemu úsiliu, rovnako ako samostatne konať, ak je to potrebné.”
Nejde vôbec o nejaký tajný dokument, predložený bol na zasadnutí Európskej rady 28. júna. Stanovuje ambiciózne ciele pre Úniu tvárou v tvár novým vonkajším bezpečnostným výzvam, ktorými sú “ruská agresia”, kríza na Ukrajine, terorizmus či sociálne a politické nepokoje na Blízkom východe a v Afrike.
Už 26. júna vyjadruje tejto myšlienke podporu aj predseda Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci Elmar Brok, ktorý súhlasí s potrebou EÚ mať spoločné vojenské veliteľstvo, ktoré by mohlo otvoriť cestu zjednoteným ozbrojeným silám EÚ, čím by jej bola oveľa efektívnejšia a posilniť sa jej úloha vo svete. Koniec koncov, ešte v roku 2015 predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyzýval na vytvorenie jednotnej európskej armády, ktorá by sa mala zamerať na “odstrašenie” Ruska a na posilňovanie spojenectva.
“Zodpovedajúca úroveň ambícií a strategickej autonómie je dôležitá pre schopnosť Európy podporovať mier a zaistiť bezpečnosť vnútri aj mimo jej hraníc. (…) Krehký svet vyzýva k istejšej a zodpovednejšej Európskej únii, volá po vonkajšej a progresívnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike,” zdôrazňuje sa v dokumente. Zároveň pripúšťa, že samotná Únia čelí “existenčnej kríze”, slovami: “Naša Únia je ohrozená. Náš európsky projekt, ktorý priniesol nebývalý mier, prosperitu a demokraciu, je spochybňovaný.”
Pri tom všetkom ale EÚ chce tiež preukázať, že nejako nevybočuje zo svojej celkovej zahraničnopolitickej orientácie: “Vierohodnejšia európska obrana má zásadný význam aj v záujme zdravého transatlantického partnerstva so Spojenými štátmi.” Pravdepodobne nechce nič meniť ani na tom, že USA teraz dotujú európsku obranu do výšky okolo 75 % celkových výdavkov bloku.
Ako zdôrazňuje časopis Politico, návrh navyše prichádza niekoľko dní pred summitom NATO vo Varšave, na ktorom sa očakáva, že Aliancia a EÚ podpíšu viacero medzníkových dohôd voči hrozbám, počnúc Ruskom a hraničnými kontrolami končiac.
Dokument tiež aktívne povzbudzuje európske krajiny zvýšiť svoje výdavky na obranu (spoločný záväzok 20 %) a vytvoriť silný obranný priemysel, ktorý by sa stal základom budúcej vojenskej autonómnej únie. Výslovne sa nezmieňuje o vytvorení armády EÚ, čo by vyžadovalo zmenu európskej ústavy a medzinárodných zmlúv, ale aktívne vyzýva na odstránenie všetkých prekážok (procesných, finančných a politických), ktoré by mohli brániť vojenskej spôsobilosti EÚ.
Dokument zatiaľ nebol zverejnený, aby náhodou neovplyvnil britské referendum v odchode z EÚ, pretože Veľká Británia už skôr nesúhlasila s vytvorením armády EÚ. No ako výsledok ukázal, aj napriek tomu sa voliči vyjadrili za odchod.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
