“Nórsky model” pre západný Balkán: EÚ navrhuje myslieť viac na partnerstvo a menej na členstvo

Moskva 9. novembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Hektor Pustina)

Štáty na západe Balkánu, ktoré rokujú o vstupe do EÚ, rovnako ako tie, ktoré len čakajú na dátum začatia týchto rokovaní, budú musieť znovu zložiť skúšku. EÚ im chce navrhnúť iba ekonomickú integráciu miesto oficiálneho členstva

Niektoré štáty EÚ na čele s Francúzskom (pozn. Dánsko a Holandsko sa tiež vyslovili proti stanoveniu dátumu začatia rokovaní s Albánskom) stále vážnejšie zvažujú možnosť návratu krajín balkánskeho regiónu, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ, o jeden alebo niekoľko krokov späť a spomalenie procesu ich asociácie, kým Brusel nebude úplne spokojný s ich pokrokom.

Uznávané prieskumné stredisko Iniciatíva európskej stability (ESI) navrhlo balkánskym krajinám ako alternatívu eurointegrácie “nórsky model“. Podľa plánu ESI by mohli štáty balkánskeho regiónu získať ekonomické preferencie v prípade úspešných reforiem, avšak bez skutočného členstva v EÚ.

Pekné rozprávky

Suzana Grubješićová z belehradského zahraničnopolitického ústavu vysvetlila, že s “nórskym modelom“ existujú isté ťažkosti: žiadna krajina nemôže vstúpiť do Európskeho hospodárskeho priestoru, bez toho aby sa predtým stala členkou Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA).

“V EFTA je Nórsko, Švajčiarsko, Island, Lichtenštajnsko a žiadnych ďalších členov neprijali od roku 2001. Pritom presná procedúra vstupu do združenia neexistuje a vzniká aj otázka: prečo by tieto štyri krajiny mohli mať záujem o podpísanie dohody so Srbskom alebo Čiernou Horou? Keby, ale niektorá krajina vstúpila do tejto organizácie, rovnako by sa nestala automaticky členkou Európskeho hospodárskeho priestoru, pretože rozhodnutie musí schváliť všetci členovia EÚ. Preto si nemyslím, žeby to mohlo nahradiť rozšírenie únie,” poznamenala spolubesedníčka Sputnika.

Pozor, dvere sa zatvárajú

Podľa jej slov môže rétorika “nórskeho modelu“ znamenať len jedno: neexistujú žiadne záruky, že sa štáty rokujúce o vstupe dostanú do EÚ.

“Musíme podporiť všetky zmeny, prispievajúce k urýchleniu procesu rozširovania a nie naopak. Politika rozšírenia vďaka spoločnému trhu je najúspešnejšou politikou EÚ. Problém spočíva v tom, že tento proces je odtrhnutý od európskej komisie, ktorá má hrať hlavnú úlohu v odhade úspechu krajiny a v rozhodnúť či jej má dať zelenú. Dnes na seba tieto funkcie EK prevzali členské štáty EÚ, zvlášť tie, ktoré si viac ako ostatní kladú otázku: vykazuje tá alebo iná krajina dostatočný pokrok?” povedala Grubješićová.

Myslí si, že by bolo potrebné poskytnúť všetkým súťažiacim krajinám jasnú perspektívu, pretože všetko, čo sa dlhé roky deje okolo rozšírenia EÚ, pripomína stratégiu “viac partnerstvo, menej členstvo“. Podľa “nórskeho modelu“ môže Európska únia donekonečna dopĺňať kapitoly asociačných dohôd.

V máji bude stratégia EÚ pre západný Balkán prerokovaná na samite EÚ–Balkán.