O tom, ako rafinovane Matovič zabil dve muchy jednou ranou – zalíškal sa národne orientovaným voličom a zároveň získal formálny dôvod pre svojskú reklamu na svoju eurovolebnú kampaň – sme písali TU.

Ako zámienka pre takúto inscenáciu poslúžili jeho výroky na adresu USA: predtým tvrdil, že USA sú garanciou mieru a bezpečnosti vo svete, avšak zrazu vyhlásil, že rozvracajú svet vojnami a šíria demokraciu dynamitom. Podľa jeho vyhlásenia sú dnes USA chaosom svetovej politiky, a nie jej majákom. „Toto je zásadný rozdiel proti tomu, s čím ma ľudia do parlamentu volili,” uviedol vtedy Matovič na tlačovej konferencii zvolanej za týmto účelom. A dramaticky, aby zvýraznil váhu svojho kreatívneho ideového kotrmelca, povedal: „Precitol som. Sklamal som. Ľudia rozhodnú.“

„Ľudia rozhodnú“ – myslel to tak, že kto ho chce podržať, kto ho mieni aj naďalej voliť, aj napriek zmenenému názoru na úlohu krajiny nášho najväčšieho a najdemokratickejšieho priateľa spoza oceána, má ho zakrúžkovať na kandidačnej listine OĽaNO do eurovolieb. Vyhlásil tiež, že aj v prípade, ak by v eurovoľbách uspel, mandát si nepreberie.

A napokon slávnostne verejnosti a svojim voličom prisľúbil, že ak nedostane aspoň 50 000 preferenčných hlasov, tak odíde aj z Národnej rady a až do jarných parlamentných volieb, teda celého trištvrte roka nebude vykonávať funkciu poslanca (a navyše sa ešte potrestá tým, že v ďalších parlamentných voľbách bude kandidovať z posledného miesta kandidátky – hoci tak to robil aj doteraz).

Lenže prešli necelé tri mesiace a opäť bolo všetko inak. Matovič zrejme videl predvolebné prieskumy, uvedomil si že prestrelil a došlo mu, čo by ho čakalo po voľbách. A preto týždeň pred eurovoľbami zvolal ďalšiu tlačovku so svojím ďalším eskamotérskym kúskom (píšeme o tom TU), na ktorej vyhlásil: „Obávam sa, že takto o týždeň celá Európa bude zaplavená titulkami novín, kde veľkým písmom bude napísané: ,Na Slovensku vyhrala fašistická strana‘. Ak chceme tejto celoeurópskej hanbe zabrániť, môžeme to urobiť len jediným krokom; keď druhá veta bude: ,ale zvolili si prvýkrát Róma do europarlamentu‘.“

„Doba je mimoriadne vážna a mali by sme byť schopní robiť odvážne kroky. Odvážny krok, ktorý v tejto veci chcem urobiť ja a naše hnutie, je to, že odstupujem z kandidátky a prosím všetkých voličov, ktorí mi chceli dať krúžok, aby krúžkovali Petra Polláka, lebo je to najlepšia odpoveď extrémizmu a vizitke, ktorú túto sobotu vo voľbách fašistická strana celému Slovensku spraví,“ vysvetlil nezištnosť svojho počínania Matovič.

Teda ďalší v nekonečnom rade jeho obetavých a najnovšie už aj odvážnych krokov bol ten, že sa vzdal svojho mandátu (o ktorom už predtým sľuboval, že sa ho vzdá) v prospech Róma – a tak akosi celkom mimochodom, popri tomto odvážnom čine záchrany Slovenska pred celovesmírnou hanbou, sa stalo, že jeho vyhlásenie o odstúpení, ak nedosiahne 50 tisíc krúžkov, už neplatí.

Na priamu otázku, či odíde, tak ako to sľúbil, odpovedal: „Keďže nekandidujem, tak bohužiaľ, v parlamente zostávam.“ Podľa neho to však vraj nie je preto, že by sa bál, že by tých 50 tisíc krúžkov nedostal: „Pri tejto hrozbe, pri gilotíne fašizmu, ktorá nad Slovenskom visí, je toto jediný správny krok, ktorý môžem urobiť. Anketa, ktorú som si chcel urobiť z eurovolieb, musí ísť bokom, lebo je tu vyšší záujem.“

No a potom prišiel deň volieb. Hnutie OĽaNO získalo celkovo 51 834 hlasov, čím sa tesne dostalo cez päťpercentnú hranicu. Z preferenčných hlasov dostal Peter Pollák 23 815 a Igor Matovič 9887, napriek tomu, že odstúpil z kandidátky a poprosil voličov, ktorí by ho chceli krúžkovať, nech krúžkujú Polláka. (Z ostatných kandidátov OĽaNO mal Michal Šipoš 12 067 preferenčných hlasov, ďalší ich mali podstatne menej.)

„Uvedomujem si, že krok vzdať sa v prospech Petra mal za následok odliv istej časti našich voličov, no o to viac ma teší, že naši voliči ukázali, že nie sme rasistická ani fašistická republika,“ pokračuje Matovič v natieraní sa tou zvláštne páchnucou emulziou svojich vlastných machinácií. A zdôrazňuje, že hanba z toho, že v Európskom parlamente budú sedieť fašistickí poslanci, je podľa neho vygumovaná práve zvolením Petra Polláka.

Hanba… Ťažko povedať, ako by sa mala tá hanba prejavovať a kto by ju mal voči komu pociťovať, ak budú v europarlamente popri množstve poslancov z rôznych krajín z rôznych strán, ktorí si navzájom budú o sebe myslieť všeličo, sedieť aj slovenskí poslanci zo strán, ktoré všetky súd na Slovensku uznal za legálne a pôsobiace v súlade s platnými zákonmi.

Ale keď už sme pri tom a mali by sme rozmýšľať v intenciách slova hanba, potom by bolo namieste sa spýtať, či nie je náhodou oveľa väčšou hanbou Slovenska poslanec, ktorý nedodrží verejne daný prísľub, poslanec, ktorý sa nehanbí každú chvíľu usporadúvať tlačovky s tajomnými odhaleniami, z ktorých sa väčšinou vykľujú iba prázdne reči, poslanec, ktorý vydrží hodinu rečniť pred úplne prázdnou sálou, poslanec, ktorý sa ani netají tým, že chce eurovoľby využiť ako svojráznu osobnú anketu… a o dlhom rade jeho ďalších cirkusantských kúskov by sa dalo písať ešte veľmi dlho.

Faktom je, že pán Matovič nesplnil svoj verejný prísľub. On, ktorý verejne kadekoho označuje za klamára… Napriek svojej jazykovej flexibilnosti, tento fakt jednoducho neobkecá.

Ivan Lehotský