Môj profil 
Predplatné
Organizátori výstavy ponúkajú pozoruhodnú „exkurziu“ do obdobia doby bronzovej prostredníctvom výstavy. Po stopách pravekých metalurgov (Svedectvo bronzového veku) a umožňujú návštevníkom spoznať spôsob života človeka interaktívnou formou.
Vystavené sú originálne trojrozmerné archeologické nálezy, ktoré dopĺňajú obrazové prílohy, rekonštrukcie odevov, repliky šperkov, zbraní a keramiky. Jednotlivé predmety si môže návštevník vziať do rúk a lepšie tak spoznať a pochopiť spôsob života, ktorý sa diametrálne odlišuje od súčasného, a zároveň odbúrať i veľakrát zakorenené predstavy o jeho primitívnom charaktere prameniace z neúplného podania informácií v školských učebniciach.
Pre žiakov základných a stredných škôl sú pripravené pracovné listy, pomocou ktorých si preveria a upevnia hravou formou vedomosti získané počas výstavy. Od januára 2018 budú súčasťou výstavy rôzne sprievodné podujatia, ako výroba predmetov, modelovanie nádob z hliny, mletie obilia na kamenej podložke. Jedinečná možnosť vyskúšať si niektoré techniky výroby, ktoré vykonával človek v priebehu bežného dňa, priblíži fyzickú náročnosť, ktorú v priebehu rozvoja vedy a techniky postupne odbremeňovali moderné prístroje a zariadenia.
Všetky tieto unikátne exponáty našli archeológovia na pohrebisku v okolí obce Pata (lokalita Vinohrady a Horné Diely, medzi Nitrou a Sereďou). Odborníci uvádzajú, že na území dnešného okresu Galanta siahajú najrannejšie doklady o prítomnosti človeka do strednej doby kamennej (8000 až 6000 rokov pred Kr.). Zásluhu na tom má miestny biotop s piesočnatými pôdami v blízkosti vodných tokov, ktorý rýchlejšie vysychá. Praveký človek uprednostňoval takéto lokality, najmä ak išlo o vyvýšené miesta. Takáto lokalita sa nachádza aj v obci Pata.
Od prehistorických čias viedla cez obec významná cesta spájajúca Ponitrie s Považím a Malými Karpatmi (súčasť spojnice južného Balkánu s Európou). Táto cesta slúžila pri výmene tovaru. Tovar sa vymieňal počas cesty, no najmä v cieli cesty pri brodoch Váhu a na vyvýšeninách, ktoré poskytovali bezpečie. Pri cestách často vznikali trvalejšie osídlenia. Prvé archeologické nálezy na území obce pochádzajú zo staršej doby bronzovej.
So staršou dobou bronzovou (1800 až 1500 pred Kr.) sa stretávame v našom regióne prostredníctvom hrobov ľudu nitrianskej kultúry. Hroby sú totiž prakticky jediným dokladom o ich pobyte na tomto území. Predpokladá sa, že ťažiskom ich hospodárstva bolo pastierstvo, ktoré sa spájalo s pohyblivým spôsobom života bez dlhodobo obývaných sídlisk.
Archeológom sa podarilo odkryť rozsiahlejšie praveké osídlenie v priestore mimoúrovňovej križovatky Pata – Šoporňa (Pata – Diely). Objavili tu sídliskové jamy a kostrové pohrebisko zo staršej doby bronzovej (2200 až 1800, 1500 pred Kr.) patriace únětickej a maďarovskej kultúre. V sídliskovom komplexe výskum zachytil 13 jám, z ktorých jedna slúžila ako zásobnica na potraviny. Prvá skupina obsahovala 46 hrobov a druhá 180 hrobov. Išlo teda o niekoľkogeneračné sídlisko.
Počas mladšej a neskorej doby bronzovej (1200 až 750 pred Kr.) sa v našom regióne rozvíjal kultúrny komplex strednodunajských popolnicových polí. Územie juhozápadného Slovenska sa vtedy členilo pozdĺž rieky Váh medzi velatickú a čakanskú kultúru. Spájajúca črta pre tieto dve kultúry bol zvyk budovať charakteristické monumenty, akými boli bez pochýb solitérne kniežacie mohyly s centrálnym žiarovým hrobom ,,bojovníka“ a prípadne aj ďalšími bočnými hrobmi. Odkryté pohrebiská sídlisk sa našli vo Veľkom Grobe, Abraháme, Kráľovom Brode, Sládkovičove, Diakovciach, Šintave a v Pate.
Táto výstava unikátnych výrobkov pravekých majstrov, našich predkov, potrvá v Ponitrianskom múzeu do 31. mája budúceho roka.
Eugen Rusnák
.JPG)
.jpg)
