Veď na juhu Slovenska, na Žitnom ostrove sú najväčšie zásoby pitnej vody v Európe, Podunajská nížina je najúrodnejšia oblasť na Slovensku s najväčšou ornou pôdou a najväčšou produkciou obilnín, južné okresy s najteplejším podnebím majú najlepšie podmienky na veľkovýrobu ovocia a zeleniny, najväčšie vodné dielo na Slovensku Gabčíkovo je svetovou technickou stavbou slúžiacou nielen na ochranu pred povodňami, najväčšia atómová elektráreň v Mochovciach pokryje až štvrtinu spotreby elektriny v štáte.

Len slepí a hluchí nevidia alebo nechcú vidieť a počuť, čo je za menšinovými nárokmi, ktorým sekunduje tzv. demokratická opozícia. Médiá zámerne alebo z „neznalosti“ ignorujú nebezpečné požiadavky, ktoré môžu ohroziť územnú integritu Slovenskej republiky. Voliči tak pod domnienkou tolerancie, ale najmä nedostatku informácií posúvajú prostredníctvom politických strán autonómne plány na realizáciu.

Maďarsko vydalo v roku 2010 zákon s exteritoriálnym účinkom, vzťahujúcim sa aj na príslušníkov maďarskej menšiny v Slovenskej republike. Pripomínam, že vtedajší predseda Strany maďarskej koalície ešte pred schválením maďarského zákona vyhlásil, že všetci poslanci tohto poslaneckého klubu prijmú maďarské občianstvo.

Slovenský zákon o štátnom občianstve, proti ktorému sa neodvážila hlasovať ani SDKÚ-DS (hlasovania sa zdržali alebo boli neprítomní) a KDH hlasovalo za zákon však neumožňuje dvojité občianstvo. Inak by mohlo dôjsť k masívnemu prijímaniu maďarského občianstva maďarskou menšinou na Slovensku. „…Ide o mimoriadne vážnu vec, ide o bezpečnosť Slovenskej republiky, ide o suverenitu, ide o územnú celistvosť našej krajiny, ide o podstatne viac, ako si môže niekto domyslieť v tomto okamihu,“ uviedol v tom čase na rokovaní NR SR predseda strany SMER-SD Robert Fico a podobne sa vyjadrovali aj ďalší poslanci.

Opätovné privolávanie rizík a etnického napätia, ktoré sa dotknú všetkých občanov Slovenska chce strana PS/Spolu svojimi predvolebnými sľubmi o umožnení získania maďarského občianstva. Navyše sľubuje zákon o národnostných menšinách, čo nebude nič iné, len ďalšie menšinové nadpráva na úkor väčšiny, dokonca s uzákonením národných symbolov menšín.

Zálusk na pozemky a životodarné zdroje

Strana maďarskej komunity sa dlhodobo snaží získať pozemky tzv. neznámych vlastníkov do správy obcí. Rozlohou ide o veľkosťou zaujímavé plochy pôdy, ktoré sa oplatí vybojovať pre obce, kde má svoje menšinové pozície dominantné.

Po februárových voľbách a prípadnom víťazstve súčasnej „demokratickej“ opozície môžu pribudnúť ďalšie pozemky kontrolovaným samosprávam. Znamenalo by to, že časť južného územia Slovenskej republiky by napokon prostredníctvom obcí „vlastnilo“ Maďarsko, ktoré podporuje sebaurčovacie právo maďarskej menšiny na Slovensku (dostupné TU), to zn. právo na autonómne postavenie, samostatnosť a nezávislosť. Podobné procesy už prebehli aj v iných štátoch a znamenali ohrozenie a straty na ľudských životoch aj majetkov.

Izolujúce sa územie

Existuje množstvo dôkazov a je všeobecne známou skutočnosťou, že zákon o štátnom jazyku  sa porušuje už dlhodobo, porušovateľmi sa čoraz častejšie stávajú južné samosprávy. Ministerstvo kultúry SR nemá personálne ani finančné kapacity, aby komplexne ustriehlo uplatňovanie práv občanov k prístupu informácií v štátnom jazyku, nehovoriac o tom, že ide aj o obmedzovanie prístupu informácií v materinskom jazyku Slovákov, teda ide o dvojnásobné obmedzovanie a diskrimináciu väčšiny.

Pokuta za neuvedenie štátneho jazyka sa ešte nikdy neudelila, aj napriek tomu, že sa trvalo a s rastúcim trendom porušuje jazykový zákon, právo prístupu občanov k informáciám v štátnom jazyku a rastie počet podaných podnetov nahnevaných občanov. Zákon má zmysel v tom, že nedovoľuje porušovať práva väčšiny. Pritom k porušeniu používania menšinových jazykov dochádza len minimálne alebo vôbec (dostupné TU). V zákone o štátnom jazyku sa síce v úvode uvádza, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi, ale v paragrafových zneniach sa štátny jazyk bez akejkoľvek výnimky používa iba v dvoch oblastiach – v dokumentácii ozbrojených síl, zborov a hasičských jednotiek a v agende zdravotníckych zariadení a sociálnych služieb. Vo všetkých ostatných oblastiach sa štátny jazyk používa s rôznymi obmedzeniami s cudzími alebo menšinovými jazykmi a nie vo všetkých prípadoch má štátny jazyk prednosť. Napriek tomu chce strana PS/Spolu prehodnotiť zákon o štátnom jazyku a zrušiť udeľovanie pokút, čím chce akiste zvyšovať národnostné napätie a podporovať čoraz viac sa izolujúce južné oblasti.

PS/Spolu však chce iba krajinu a nie štát pre všetkých. Chce tým uprieť právo občanom zúčastňovať sa na riadení štátu? Pretože krajina nemusí znamenať nevyhnutne štát, ale štát znamená iba štát (slovenské slovníky). Program strany pre národnostné menšiny je nielen naivný, ale aj politicky nebezpečný a riskantný pre všetkých občanov štátu. Ako inak vyhodnotiť, že nevychádza z existujúceho stavu národnostne zmiešaných území, lebo nielenže žiada to, čo už funguje legislatívne aj v praxi, ale aj ďalšie menšinové nadpráva, najmä chce prispieť k ešte väčšiemu národnostnému a medzinárodnému napätiu, pričom k diskriminácii dochádza na opačnej strane, na strane väčšiny.

Predstaviteľov strany vôbec nezaujíma, že príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu (čl. 33 Ústavy SR)  a výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva (čl. 34, ods. 3 Ústavy SR).

Ak sa aj menšinové strany nedostanú do NR SR majú prostredníctvom tzv. liberálnych zástupcov zaručenú podporu a prípravu svojich autonómnych požiadaviek. A nedotkne sa to iba obyvateľov na juhu štátu. Ohrozená a štátnicky „zlomená“ môže byť napokon časť suverénneho územia Slovenskej republiky, ktoré si nielen Slováci, ale ani príslušníci menšín na Slovensku iste neželajú. Zatiaľ stav na juhu štátu k tomu smeruje. Podporovať národné myšlienky, stratégie a teda slovenského Slovenska neznamená iba národne cítiť, ale podporovať aj vlastnú štátnosť, suverenitu, vlastenectvo a kultúrnu identitu všetkých občanov štátu.

Margaréta Vyšná