Môj profil 
Predplatné
Ak sa však na situáciu pozrieme z pragmatického hľadiska, potom sa nám v skutočnosti nepodarí nájsť nejaké významné škody pre ruské záujmy.
Donald Trump skutočne zrušil plánované stretnutie s Vladimirom Putinom na summite G20 v Argentíne. Je však nutné povedať, že tí, ktorí v tom vidia určitý druh katastrofy či porážky pre ruskú zahraničnú politiku, potom nemôžu jasne vysvetliť, v čom konkrétne spočíva. Áno, schôdzka sa nekoná, alebo sa možno konať bude, ale len v krátkom formáte, a to počas daného summitu či v jeho zákulisí. V čom ale vlastne spočívajú straty ruskej strany?
Zdá sa, že tí, pre ktorých je zrušenie schôdzky s americkým prezidentom zlou správou, premýšľajú rovnako ako politici východoeurópskych štátov a niektorých postsovietskych krajín. Faktom je, že zrušenie plánovaného stretnutia či návštevy niektorého európskeho prezidenta alebo premiéra vo Washingtone je naozaj desivou politickou predzvesťou, ktorá poukazuje na rozhorčenie washingtonskej administratívy. Často je to akýmsi varovaním pred demisiou alebo dokonca odňatím slobody. Ale podľa takých šablón nemôžeme posudzovať Rusko a rusko-americké vzťahy. Pre Putina a Rusko je vcelku normálne, že Washington občas naštvú. Navyše, ak Moskva zrazu prestane Washington rozčuľovať, potom je to známka toho, že s ňou niečo nie je v poriadku.
Pokiaľ ide o informácie a informačné zdroje, tak sa tam aktívne posudzuje veľmi stará a sporná téza o tom, že práve Rusko, a predovšetkým Vladimir Putin osobne, naozaj potrebuje schôdzky so západnými lídrami. Rusko toho totiž od Západu potrebuje veľa. Ide napríklad o zrušenie sankcií a prekonanie diplomatickej izolácie. Západu sa ale bude bez Ruska žiť dobre, a ešte ho môže donekonečna trápiť sankciami.
Táto téza sa však nezhoduje s geopolitickou a ekonomickú realitou. Vzhľadom k historickým skúsenostiam je však nutné konštatovať, že táto alebo iná forma sankčného tlaku na Moskvu existuje už niekoľko stoviek rokov a zmizne len na krátku dobu, a to pri globálnej vojne alebo tej najkrutejšej hospodárskej kríze v Rusku. Ako napríklad v 90. rokoch minulého storočia, kedy boli dôsledky porážky v studenej vojne oveľa ničivejšie než nejaké iné sankcie.
Dokonca aj západné zdroje neochotne priznávajú, že politika sankcií voči Rusku buď nefunguje alebo vedie k nepredvídateľným pozitívnym dôsledkom pre ruskú ekonomiku. “Americké sankcie dávajú ruskému hospodárstva nepredvídateľný impulz,” konštatuje americký časopis The Wall Street Journal. “Nové sankcie nebudú pre Rusko bolestivé,” hlása americký časopis Foreign Policy. Rozvoj ruského strojárstva na pozadí ekonomických sankcií – tak sa nazývala minuloročná črta Japan Business Press, ktorá popisovala (nutné priznať, že vynútene) obrodenie ruského strojárstvo za sankčných podmienok. Hlavný citát znie takto: “Ak sa bude ruské strojárstvo vyvíjať takým tempom, potom stratia západné sankcie všetok zmysel.”
Všetko, čo bolo vyššie uvedené, ale neznamená, že sankcie nemajú na ruské hospodárstvo negatívny vplyv. Majú, ale kvôli ich zrušeniu (ako ukazuje prax) nestojí za to obetovať národné záujmy a rozhodne nestojí za to usilovať za každú cenu o priame rokovania na vyššej úrovni. Ako vyplýva z praxe, západní lídri Moskvu sami navštevujú. Ale tí, ktorí si takú návštevu nemôžu dovoliť z vnútropolitických dôvodov, ako napríklad Trump, sú nútení za seba posielať svojich zástupcov, ako je John Bolton alebo americký minister energetiky James Perry. Práve kvôli takýmto návštevám bude musieť administratíva Trumpa kompenzovať nepripravenosť prezidenta prijať mediálne a vnútropolitickej dôsledky priameho rokovania s Putinom.
Okrem toho je zrušenie schôdzky akousi nepriamou, ale zjavnou známkou toho, že sa americký prezident skrátka zľakol – vie totiž, že s Putinom nepohne, ako to robí s lídrami iných krajín. A preto nebude môcť pred americkými voličmi hovoriť o ďalšom víťazstve. Bolo by však zlé len tak zrušiť schôdzku, pretože by bolo takéto zrušenie v podstate chápané ako zbabelosť, ale Azovský incident poslúžil ako skvelá zámienka toho, aby sa Trump schôdzke vyhol.
.JPG)
