Nastupujúca nemecká vláda chce presadiť zrušenie práva veta v EÚ

Pôvodne “stredopravá“ CDU (Kresťanskodemokratická únia Nemecka) a socialistická SPD (Sociálnodemokratická strana Nemecka) – ktoré pravdepodobne vytvoria budúcu nemeckú vládu – sa dohodli, že budú od Bruselu požadovať oveľa prísnejšie tresty pre členské štáty, ktoré sú obvinené z porušovania zásad právneho štátu.

To by zahŕňalo zadržanie finančných prostriedkov EÚ členským štátom a pozastavenie ich hlasovacích práv v Európskej rade, čím by im bolo odňaté právo vetovať právne predpisy EÚ.

EÚ už v minulosti zmrazila časť finančných prostriedkov po začatí konania o porušení európskych právnych predpisov voči Maďarsku a Poľsku a v budúcnosti plánuje podmieniť všetky druhy financovania EÚ rovnakou podmienkou dodržiavania zásad právneho štátu.

Pozastavenie hlasovacích práv členského štátu sa však ešte nikdy neuskutočnilo, pretože krajiny EÚ sa pochopiteľne obávajú vytvorenia precedensu, ktorý by sa v budúcnosti mohol použiť proti nim samotným.

Nemecko dlho patrilo medzi krajiny, ktoré sa najviac stavali proti tejto tzv. “jadrovej možnosti“ (ang. nuclear option , upravený v článku 7 Zmluvy o EÚ). Jadrová možnosť  stanovuje najvážnejšiu politickú sankciu, akú môže blok uložiť členskej krajine – pozastavenie práva hlasovať o rozhodnutiach EÚ.

Zdá sa, že pre Nemecko to už neplatí. Z aktuálneho návrhu koaličnej dohody medzi CDU a SPD vyplýva, že : „Existujúce ochranné nástroje, od konania o porušení právnych predpisov a zadržania finančných prostriedkov EÚ až po pozastavenie členských práv, ako je napríklad hlasovacie právo v Rade EÚ, sa musia uplatňovať oveľa dôslednejšie ako doteraz.“

V dohode sa výslovne nespomína Maďarsko, ale zjavne ide o odkaz na konzervatívnu vládu premiéra Viktora Orbána, ktorá má stále zmrazené finančné prostriedky EÚ vo výške približne 20 miliárd EUR z dôvodu „vážneho porušenia“ základných hodnôt a základných práv bloku.

Politické pokrytectvo

Patrí medzi ne údajná diskriminácia komunity LGBT na základe Zákona o ochrane detí z roku 2022, ako aj zaobchádzanie s nelegálnymi migrantmi, ktorí musia podľa maďarských zákonov pred vstupom do krajiny predložiť žiadosť o azyl.

O politickom pokrytectve využívania týchto nástrojov – ktoré majú slúžiť ako forma ideologického vydierania s cieľom buď prinútiť konzervatívnu vládu k prijatiu progresívnych právnych predpisov, alebo vyvinúť tlak na občanov, aby ju vo voľbách zosadili – niet pochýb.

Napríklad zmrazené finančné prostriedky Poľska boli takmer okamžite uvoľnené po tom, ako konzervatívnu vládu strany PiS ( Právo a spravodlivosť) nahradil liberálny režim Donalda Tuska (Občianska platforma). EÚ uvoľnila prostriedky Poľsku napriek tomu, že v tom čase nebola vykonaná ani jedna reforma a že Tusk odvtedy hrubo porušuje zásady právneho štátu voči opozícii a konzervatívnej občianskej spoločnosti.

Z koaličnej dohody tiež jasne vyplýva, že konečným cieľom nie je ochrana „hodnôt EÚ“, ale obchádzanie práva veta Maďarska (a všetkých ostatných členských štátov, ktorí prejavia nesúhlas s politikou Bruselu – Slovensko nevynímajúc).

To je obzvlášť znepokojujúce, keďže zásada jednomyseľného hlasovania, najmä v zahraničnej politike, bola vždy základným princípom právnych predpisov EÚ a v zmluvách sa uvádza ako najdôležitejšia záruka zachovania suverenity členských štátov.

Systém kvalifikovanej väčšiny

Návrh koaličnej dohody CDU a SPD však predpokladá, že Berlín bude presadzovať „rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ, najmä v niektorých otázkach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (Common Foreign and Security Policy (CFSP), ako aj ukladanie sankcií členským štátom“.

Prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti bol dlhoročným snom elity EÚ, pretože by sa tým zabránilo tomu, aby niektorá krajina vetovala spoločné stanovisko.

Podľa systému kvalifikovanej väčšiny na to, aby bolo hlasovanie prijaté, stačí, aby ho podporila polovica členských štátov, ktoré predstavujú aspoň 65 % obyvateľstva EÚ.

To však znamená, že demokratický názor tretiny občanov EÚ môže byť zamietnutý, pokiaľ ho podporia krajiny s väčším počtom obyvateľov, ako napríklad Nemecko či Francúzsko.

Kedysi sa to v Bruseli považovalo za tabu, ale nakoniec by sa to mohlo stať realitou.

Po otvorení Pandorinej skrinky však nemožno podceňovať budúce dôsledky pre všetky členské štáty, pretože EÚ bude o jeden (obrovský) krok bližšie k tomu, aby sa stala centralizovaným superštátom.

Prečítajte si tiež:

• Ursula vynadala Ficovi, posťažoval sa na tlačovke
• Le Penová verí, že má stále šancu kandidovať v prezidentských voľbách. Pokúsi sa to využiť