Môj profil 
Predplatné
Slovensko 29. októbra 2016 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)
V noci zo soboty 29. októbra na nedeľu 30. októbra 2016 sa mení letný čas na stredoeurópsky zimný čas. Hodinky sa o 3.00 hod. v nedeľu ráno posunú o jednu hodinu dozadu
Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna.
Posun času, z letného naspäť na zimný, počas dnešnej noci z 3.00 hod na 2.00 hod. ráno môže podľa odbornej asistentky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach a neurologičky Evy Feketeovej ľudí rozladiť.
“Jesenný posun času nám konečne prináša hodinu času navyše ráno, ktorá nám často chýba. Väčšina pracujúcich, ktorí si vedome skracujú spánok, aby dobehli všetky pracovné a rodinné povinnosti, bude tento posun vnímať ako pozitívum aspoň niekoľko dní, kým opäť neskĺznu do starých koľají. No problém so zmenou času mávajú neraz deti, starší ľudia, ale aj citlivejší jedinci, ktorí sa budú prebúdzať o hodinu skôr, ako ich rodina a denná únava bude potom spôsobovať podráždenie a poruchy koncentrácie a pamäti. Pomôcť tomu predísť by mohlo posunutie zaspávania na neskorší čas, to ale práve v týchto vekových kategóriách nebýva ľahké pre prítomnú únavu,” tvrdí Feketeová, podľa ktorej úprava času spánku u detí a starších ľudí zvyčajne trvá dlhšie.
Liekom na prekonanie časového posunu by malo byť podľa nej dodržiavanie takzvaného spánkového desatora.
“Podľa posunutého času by sa malo podávať jedlo, vykonávať pracovná i športová aktivita a únavu by sme nemali dospávať v priebehu dňa. Okrem toho je dobré dodržiavať aj ďalšie zásady ‘spánkového desatora’, teda aj striedmosť v pití kávy, čaju a alkoholických nápojov, a to zvlášť pred spaním, nejedávanie a nešportovanie večer či neriešenie problémových záležitostí pred usnutím,” vysvetľuje neurologička, ktorá sa dlhodobo venuje liečbe porúch spánku.
Nedostatok spánku sa podľa Feketeovej prejavuje psychickou a fyzickou vyčerpanosťou. “Dôsledkom bývajú často bolesti hlavy, poruchy myslenia a pamäti, nepokoj, zmeny nálady alebo depresie. Ľudí trpiacich nespavosťou častejšie trápi zvýšený krvný tlak a sú náchylnejší na infekcie. Kvalitu života môžu výrazne zhoršiť zvlášť dlhšie pretrvávajúce a neliečené poruchy spánku. Dĺžka spánku potrebná na dobrú regeneráciu organizmu je pritom veľmi individuálna,” vysvetlila Feketeová.
Podľa neurologičky k dobrému spánku prispieva mnoho faktorov. “Medziiným pravidelné cvičenie a šport, zdravý životný štýl, žiadny alkohol, kofeín a cigarety, málo stresu, pohodové životné tempo, relax, pohodlná posteľ, tmavá a chladnejšia miestnosť, skorý budíček, pohodlná poloha pri spánku, bylinkové čaje alebo preparáty, napríklad z valeriány, chmeľu, medovky, materinej dúšky, vôňa levandule či teplý kúpeľ,” odporúča lekárka.
Ako zdôraznila, pokiaľ však trpí človek dlhodobo nespavosťou, alebo inou poruchou spánku, mal by vo vlastnom záujme vyhľadať odbornú pomoc, “pretože neliečené poruchy spánku znižujú kvalitu života, sú zdrojom zníženého spoločenského a pracovného uplatnenia a tiež častou príčinou dopravných a priemyselných nehôd,” dodala Feketeová.
Aby ste takúto zmenu prežili čo najlepšie, prajeme vám príjemný a ničím nerušený víkend.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
