Môj profil 
Predplatné
Bratislava 27. novembra (TASR/HSP/Infografika HSP)
Učiteľov je na Slovensku údajne v priemere viac ako v Európe
Na Slovensku je učiteľov základných a stredných škôl viac, ako je európsky priemer. Tieto slová boli prvýkrát v čase štrajkových aktivít učiteľov vyslovené až 30. októbra tohto roku na podujatí organizovanom Americkou obchodnou komorou v SR (AmCham) 2012: Rok vzdelávania, do tohto zlomového okamihu o nich nepadla v spravodajských vyjadreniach ani zmienka. Odvtedy ich vyslovuje priemiér Robert Fico, minister školstva Dušan Čaplovič i minister financií Peter Kažimír zo železnou pravidelnosťou bez toho, aby si ich overili.
“Na Slovensku pripadá na učiteľa 12,4 študenta. Nikde v európskych krajinách nie je priemer pod 15. Sú to zle vynaložené peniaze,” zhodnotila líderka iniciatívy AmCham 2012 Beáta Brestenská (v Rusku by podľa nového zákona boli takéto iniciatívy označované ako “cudzí agenti”). Čísla o pomere učiteľa a žiakov odvtedy dokonca poklesli. Minister školstva naposledy hovoril o 11 žiakoch na učiteľa (porovnaj: Čaplovič: Päťpercentné zvýšenie platov je veľkorysé).
Keby sa podľa Brestenskej počet učiteľov upravil tak, že na učiteľa by pripadalo 15 alebo 18 žiakov, plat pedagóga by podľa nej mohol vzrásť až o 200 eur. Koľko učiteľov by tak prišlo o prácu, zatiaľ odborníci nevyčíslili. “Dnes prepúšťajú aj mnohé podniky, je kríza. My nechceme znížiť kvalitu vzdelávania, chceme zvýšiť status,” zdôraznila s tým, že na Slovensku je však málo učiteľov prírodovedných predmetov.
Brestenská poukázala aj na kvalitu učiteľov. Spomedzi slovenských učiteľov je podľa nej kvalitných desať až dvadsať percent, aj tí chcú do troch rokov zo školstva odísť. “Štyridsať percent sa snaží. Zvyšných 40 až 50 percent prežíva, nechce zmeny, je demotivovaná,” uviedla na dnešnej tlačovej konferencii zameranej na ciele iniciatívy Brestenská. Počas tohto roka odborníci v rámci iniciatívy analyzujú problémy slovenského školstva a ponúkajú na ne riešenia.
Brestenská dáva za príklad Fínsko… v kvalite prípravy učiteľov
Jedným z hlavných problémov je podľa Brestenskej kvalita prípravy učiteľov. Fakulty, ktoré vychovávajú učiteľov, by mali sprísniť prijímacie kritériá. Ako príklad uviedla Fínsko, kde za učiteľov idú najlepší študenti. Učiteľov základných a stredných škôl je podľa analýzy, ktorú odborníci v rámci iniciatívy zrealizovali, priveľa.
Brestenská tvrdí, že v slovenskom školstve je dostatok prostriedkov, problémom je práve ich neefektívne rozdelenie. V niektorých školách je 400 detí, v iných niekoľko desiatok, avšak náklady na prevádzku budov sú podobné. “Do školstva ide viac peňazí, ale realita je taká, že učitelia to nepociťujú, ide to na prevádzku, na to, čo je neefektívne,” zdôraznila. Financovanie škôl či odmeňovanie učiteľov by pritom podľa nej malo byť podmienené kvalitou. Tá by sa mohla hodnotiť na základe analýzy dát, ktorú by vykonával nezávislý apolitický ústav.
Problémom môže byť aj to, že mzdové prostriedky reálne k učiteľom nedorazia, lebo samosprávy…
Podobná iniciatíva je akiste vítaná, je však dôležité, aby pri porovnávaní s európskymi školami, učiteľmi, žiakmi a platmi boli nastavené rovnaké kritériá. Prieskumy OECD či Eurostatu sa takouto metodikou vyznačujú, zároveň ale výrazne spochybňujú údaje prednesené iniciatívou Americkej obchodnej komory na Slovensku, a následne aj argumenty slovenskej vlády používané proti učiteľom.
V nasledujúcich dňoch vám chceme priniesť porovnanie slovenského školstva s krajinami OECD (Text v angličtine k stiahnutiu: http://www.oecd.org/edu/EAG%202012_e-book_EN_200912.pdf). Je dôležité zároveň poukázať na rozdiel, ktorý vyčleňuje ministerstvo školstva na mzdy učiteľov a ktorý jednotlivé samosprávy reálne vyplatia učiteľom. Tento nepomer z roka na rok kolísa okolo 12% v neprospech učiteľov, čo zriaďovatelia zdôvodňujú tým, že financie potrebujú na iné prevádzkové výdavky. Prostriedky na zvyšovanie miezd pedagogických a nepedagogických zamestnancov by sa teda dali nájsť aj v súčasnom školstve, dokonca bez prepúšťania.
Štatistici ale varujú pred paušálnym zvyšovaním platov, ktoré mzdové rozdiely iba prehlbujú. Navrhujú preto, aby sa nízke mzdy vyrovnávali najmä najhoršie zarábajúcim skupinám, v materských školách, či na prvom stupni ZŠ.
.jpg)
