Národovci, členovia občianskeho združenia Slavica a sympatizanti si kladením vencov v mestách a obciach pripomenuli 170. výročie Povstania slovenského ľudu r. 1848

Nitra 19. septembra 2018 (HSP/Foto: Slavica)

Politici stále hrajú svoje hry, v samosprávach to vrie – o 50 dní sú tu komunálne voľby, ale niektorí Slováci si pamätajú aj na svojich slávnych predkov, ktorí vytvárali prvé základy súčasného nezávislého Slovenska. Národovci, členovia občianskeho združenia Slavica /Nitra/ a sympatizanti tohto združenia si kladením vencov vo viacerých mestách a obciach pripomenuli 170. výročie Povstania slovenského ľudu v r. 1848.

Začiatkom septembra 1848 sa Ludevít Velislav Štúr vrátil zo Záhrebu do Viedne a začal pripravovať ozbrojené povstanie na Hornej zemi, ktoré malo pozdvihnúť nášho národného ducha v boji za slobodu a sebaurčenie vlastného národa.

16. septembra 1848 sa vo Viedni na zhromaždení asi 200 Slovákov pod vedením Ludevíta Velislava Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu formálne utvoril najvyšší národný revolučný a vojenský orgán slovenského národného hnutia – Slovenská národná rada (SNR). Tvorili ju Ludevít Velislav Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža ako politickí predstavitelia, B. Nosák a J. Bórik ako tajomníci a moravskí dôstojníci B. Bloudek, F. Zach a B. Janeček ako vojenská zložka.

Prvá Slovenská národná rada bol vrcholný národný orgán, ktorý organizoval Slovenské národné povstanie v r. 1848 – 49 v rámci revolúcie r. 1848/49, ako aj výkonnú moc na územiach Slovenska obsadených spojenými slovensko-rakúskymi jednotkami.

Príprava na povstanie napredovala rýchlo. Do 17. septembra bolo naverbovaných asi 500 dobrovoľníkov. Viedenská vláda podporovala akciu neoficiálne – poskytla železničný transport s polovičným cestovným, časť zbraní a streliva a asistenciu moravských úradov. Aby sa vyhla prekážkam zo strany revolučne naladených Viedenčanov, výpravu vydávala za zbor robotníkov odchádzajúcich na zemné práce do Bzenca.

Dobrovoľníci cestovali neozbrojení, zbrane sa prevážali zvlášť. 18. septembra dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice v západnej časti Nitrianskej stolice. Začala tzv. septembrová výprava. Práve 18. septembra 1848 na Moravsko-Slovenskej hranice asi 500 dobrovoľníkov zložilo prísahu na Slovenskú zástavu a položilo tým základ sebaurčenia nášho národa, na ktorom stojíme práve dnes.

Udalosti spred presne 200 rokov si v nedeľu pripomenuli členovia a sympatizanti občianskeho združenia Slavica /Nitra/. Navštívili pamätné miesta, absolvovali niekoľko zastávok pri pomníkoch, pamätníkoch, hroboch, na ktorých kládli vence, sadili lipy a vypočuli si príhovory viacerých členov združenia a hostí. Cieľom tejto „púte“ bola obec Vrbovce, osada Šance, cez ktoré prechádzali štúrovskí dobrovoľníci.

Vyvrcholenie akcie sa uskutočnilo v spomínanej obci Vrbovce, kde všetkých na úvod srdečne privítal starosta obce Samuel Redecha. Okrem početných príhovorov spestrilo toto podujatie aj hudobné vystúpenie detí z miestnej školy a miestny spevácky súbor. Samozrejme, nesmela chýbať Hymna SR a Hymnická pieseň „Kto za pravdu horí“ v podaní spevokolu ECAV Vrbovce.

Tí naši čitatelia, ktorí sa nemohli zúčastniť na tejto svojráznej „púti“ na pamätných miestach pre každého Slováka, ale pre ktorých je táto téma dôležitá, podľa jednotlivých fotografií si môžu vidieť, ako vyzerajú pomníky slovenským buditeľom a národovcom. Všetky tieto pamätné miesta vo viacerých mestách a obciach členovia a priaznivci Slavice navštívili v priebehu jedného dňa.

Eugen Rusnák