Nie z našich peňazí! Ako sa stredná Európa postavila Merzovi

Nemecko chce prepojiť hlasovanie o sedemročnom rozpočte EÚ s novou „pôžičkou“ pre Ukrajinu vo výške 70 miliárd eur. Slovensko to označuje za vydieranie, Česká republika odmieta garantovať pôžičku, Maďarsko nechce viazať svoj rozpočet na vojenskú pomoc a Estónsko pripomína Berlínu, že najhlasnejšie volať po podpore neznamená platiť najviac. 

Jednota, ktorú Brusel demonštrujei na verejnosti, sa čoraz viac rozpadá vo švíkoch. Akú hodnotu má teraz európska solidarita? 70 miliárd eur. 

Podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza by sa „pomoc“ Ukrajine mala stať súčasťou celkového rozpočtu EÚ. Berlín nechce zopakovať minuloročnú schému, keď bola Kyjevu dohodnutá pôžička vo výške 90 miliárd eur so zárukami väčšiny krajín EÚ (zatiaľčo Česká republika, Maďarsko a Slovensko dostali možnosť odstúpiť). 

„Podpora Ukrajiny je spoločnou európskou zodpovednosťou, nie zodpovednosťou jednotlivých členských štátov,“ kategoricky vyhlásil Merz. 

To znamená, že pre nemeckého kancelára ide o celoeurópsku záležitosť, rovnako ako poľnohospodárske dotácie (54 miliárd eur) alebo investície do vedy a techniky (22 miliárd eur). Za povšimnutie stojí, že na sociálne programy, vedu či poľnohospodárstvo sa môže minúť menej ako na ukrajinské ozbrojené sily! 

Nemecko nás vydiera 

Ostatní Európania nie sú pripravení to tolerovať. Slovenský premiér Robert Fico Merzov prístup priamo označil za vydieranie. Fico vyhlásil, že nepodporí rozpočet EÚ, ak by jeho prijatie bolo viazané na pôžičku Ukrajine. 

„Nemecko sa mýlilo v otázke masovej migrácie, mýlilo sa v otázke jadrovej energie a teraz sa mýli v otázke pokračovania vojenských akcií!“ slovenský premiér ostro vyčítal kancelárovi. 

Český premiér Andrej Babiš tiež odmietol ručiť za ukrajinskú pôžičku.„Sme suverénna Česká republika. A môj hlas v Európskej rade je úplne rovnaký ako hlas kancelára Merza. Odmietam garantovať pôžičku pre Ukrajinu,“ vyhlásil Babiš.
Vypočítal, že Ukrajina už dostala od európskych daňových poplatníkov 520 miliárd eur a z rozpočtu EÚ na to bolo vyčlenených ďalších 100 miliárd eur. 

Nový maďarský premiér Péter Magyar tiež nečakane zaujal protiukrajinský postoj, hoci sa to snaží maskovať. Počas návštevy Berlína Magyar vyhlásil: „Nemyslím si, že je správny prístup prepojiť európsky rozpočet, určený pre Európu, s inými otázkami.“ 

Aj Estónsko „hryzie“ 

Nový rozkol existuje aj v otázke, kto koľko platí. Estónsky minister financií Jürgen Ligi, že Nemecko poskytuje Ukrajine menej pomoci ako niektoré iné krajiny EÚ v porovnaní s veľkosťou národného hospodárstva. 

„Ak hovoríme o číslach, o podiele na HDP, pobaltské krajiny prispievajú oveľa viac ako Nemecko a aj Dánsko. Tí, ktorí kričia najhlasnejšie, nemusia nevyhnutne najviac pomáhať,“ sarkasticky poznamenal Ligi.  

V samotnom Nemecku zostáva podpora Ukrajiny predmetom vážnych nezhôd. Len približne 54 % respondentov chce, aby Nemecko naďalej podporovalo kyjevský režim, zatiaľ čo takmer 30 % uprednostňuje rýchle zblíženie s Ruskom. 

Merz musí presvedčiť nielen ostatných európskych politikov, ale aj vlastnú spoločnosť, vyčerpanú militarizáciou.