Naozaj sa podarilo zistiť pravdu?

Londýn 28. septembra 2014 (HSP/Foto:internet)

Prvý známy sériový vrah bol údajne Poliak

Jeho identitu sa snažia odhaliť nie len samotní policajní vyšetrovatelia, ale aj vedci už vyše sto rokov. Prvý sériový vrah v dejinách zavraždil päť žien venujúcich sa najstaršiemu remeslu na svete v chudobných štvrtiach Londýna brutálnym spôsobom a potom ich telá zmrzačil.

On sám si  údajne hovoril Jack Rozparovač, ibaže jeho skutočnú identitu sa Scotland Yardu nikdy nepodarilo zistiť. Podozrivých však bolo niekoľko. Medzi inými dokonca príslušník kráľovskej rodiny, princ Albert Victor

Jeho identitu sa pokúšajú odhaliť mnohí dodnes. Svet už viackrát obletela správy, že sa konečne podarilo zistiť, kto bol vlastne prvým sériovým vrahom. O jeho identifikáciu sa pokúsila aj známa autorka detektívok Patricia Carnwellová. Tá vo svojej knihe pod názvom: „Portrét vraha – Jack Rozparovač“ tvrdí, že šlo o impresionistického maliara Waltera Sickerta. K svojmu presvedčeniu došla na základe obrazov a korešpondencie, pričom listy pripisované Rozparovačovi dala analyzovať.

V roku 2012 Christer Holmgren a Edward Stow prišli s teóriu, že tajomným vrahom bol Charles Cross. Ten 31. augusta 1888 našiel mŕtve telo prostitútky Polly Nicholsovej. Podľa policajných záznamov ho na mieste činu videl aj náhodný svedok Robert Paul. Obaja tiež tvrdia, že Crossa vypočúvali iba zbežne a počas policajného výsluchu uviedol falošné meno. V skutočnosti sa vraj volal Charles Latchmere a telá všetkých piatich zavraždených žien našli v uličkách, ktorými chodieval do práce.

V tom istom roku prišiel so svojou teóriou aj britský právnik John Morris. Ten na základe toho, že niekoľko žien malo vyrezanú maternicu  tvrdil, že v skutočnosti nebol vrahom muž, ale žena. Ďalším faktom, ktorý jeho teóriu podporuje je, že ani jedna zo zavraždených žien nebola znásilnená. Pri jednej z obetí sa dokonca našli tri malé gombíky zo ženských topánok. Morris však priznal, že s jeho teóriou veľa odborníkov nesúhlasí. A kto bolo podľa neho tou ženou? Morris sa domnieva, že to bola manželka kráľovského lekára Johana Williamsa, Elizabeth.

Britský kriminalista Trevor Marriot na základe výsledkov svojho výskumu zase tvrdí, že legendárny vrah nikdy neexistoval. Problematike súvisiacej s identitou Rozparovača sa venoval jedenásť rokov. V článku na britskom serveri Express tvrdí, že vrah bol iba mýtom, pretože vraždy v štýle Jacka Rozparovača sa v Británii objavili dávno predtým ako začal svoje údajne vraždenie a dokonca aj v iných častiach Európy. Tvrdí tiež, že si ho vymyslel novinár túžiaci po pozornosti a čitateľoch menom Thomas Bulling. Marriot dokonca vydal knihu, v ktorej píše, že preskúmal dokumenty a údajný list zaslaný Jackom Skotlend Yardu  bol falošný, pretože ho napísal Bulling. Preskúmal tiež sedemnásť vrážd v rozpätí rokov 1836 až 1994, čo predstavuje 158 rokov. A všetky by podľa Marriota bolo možné pripísať Jackovi vzhľadom na ich štýl. Pokiaľ ide o vraha je presvedčený, že ním bol Carl Feigenbaum pracujúci na lodiach kotviacich v prístave neďaleko štvrte Witechapel. Muža totiž v roku 1896 popravili, keď ho prichytili pri jednej obeti v New Yorku.

Začiatkom septembra v súvislosti s Jackom Rozparovačom opäť obletela svet správa, že jeho identitu sa konečne podarilo odhaliť. To sa malo podariť doktorovi Jarimu Louhelainenovi. Ten je docentom molekulárnej biológie na liverpoolskej univerzite Johana Mooresa. K analýze DNA použil šatku jednej z jeho obetí Catherine Eddowesovej. Tú vzal z miesta činu pre svoju manželku policajt. A práve tú vydražil v akcii obchodník Russell Edwards. Edwards sa tiež zaoberá Jackom Rozparovačom už niekoľko rokov. Šatku v roku 2011 odovzdal Louhelainenovi. DNA nájdenú na šatke porovnal s DNA podozrivých a príbuzných Eddowesovej. Práve pomocou analýzy genetického kódu zistil, že slávnym vrahom bol mladý dvadsaťtriročný Poliak Aron Kosminski.

S dvoma bratmi a sestrou žil iba 200 metro od miesta, kde bola zavraždená tretia obeť. Tá bola zabitá v tú istú noc ako Eddvesová.  V dokumentoch z chudobinca z roku 1890 sa uvádza, že bol kaderníkom. Trpel vážnym duševným ochorením, pravdepodobne šlo o paranoidnú schizofréniu a sluchové halucinácie.

Pozoruhodná je skutočnosť, že šatku nikdy nikto za viac ako sto rokov nevypral. Možno sa teda naozaj podarilo odhaliť identitu tajomného vraha. Uvidíme však čo prinesie čas a výskumy tých, ktorí sa problematike legendárneho vraha venujú už roky. O rok možno prídu s novými prekvapujúcimi zisteniami.

mž