Bratislava 27. mája 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Branislav Račko)
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) najviac pomohli preferenčné hlasy Milanovi Uhríkovi z kandidátky ĽSNS. Ten sa vďaka 42.779 hlasom posunul na čelo kandidátky zo 14. miesta. Najviac preferenčných hlasov (89.472) získala europoslankyňa Monika Beňová zo Smeru-SD. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR
Poslanec Národnej rady (NR) SR Uhrík sa prekrúžkoval až z posledného miesta kandidátky opozičnej ĽSNS, čím predbehol svojich spolukandidátov Martina Beluského a Milana Mazureka. To isté sa podľa ŠÚ SR podarilo aj emeritnému sudcovi Miroslavovi Radačovskému, ktorý sa prekrúžkoval s vyše 42.000 hlasmi z tretieho miesta.
Víťazi volieb v podobe koalície Progresívne Slovensko – Spolu zaznamenali takisto zmeny v poradí kandidátov po prekrúžkovaní Martina Hojsíka zo šiesteho miesta a Michala Wiezika zo siedmeho. Tí tak predbehli nezaradenú poslankyňu NR SR Simonu Petrík a podpredsedníčku hnutia Progresívne Slovensko Zoru Jaurovú.
Z tretieho miesta na kandidátke parlamentnej SaS sa prekrúžkovala poslankyňa NR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá nahradila poslanca NR SR Alojza Baránika (obaja SaS).
Hnutie OĽaNO získalo vo voľbách do EP jeden mandát, ktorý získal takisto prekrúžkovaním Peter Pollák z tretieho miesta. Líder kandidátky Igor Matovič pred voľbami z kandidátky odstúpil a vyzval svojich voličov, aby volili Polláka. Tomu k zvoleniu pravdepodobne v značnej miere dopomohla aj medializácia vykonštruovanej kauzy o diskriminácii rómskeho dievčatka počas prvého svätého prijímania, ktoré prebiehalo v Trnave práve v deň volieb do EP. Ešte v ten deň totiž o tom informoval Igor Matovič vo svojom videopríspevku na sociálnej sieti a vyvolal vlnu rozhorčenia. Nik o pravdivosti jeho tvrdení nepochyboval, nakoľko sa tejto slávnosti zúčastnil aj on sám spolu so županom Jozefom Viskupičom, ktorého syn taktiež pristúpil k prvému sv. prijímaniu. A práve Igor Matovič od času, kedy odstúpil z kandidátky, burcoval k voľbe rómskeho kandidáta Petra Polláka ako vhodného protipólu voči “fašistom v Europarlamente”. To, že v prípade rómskeho dievčatka šlo skôr o pozitívnu diskrimináciu, sa ukázalo až po voľbách do EP (viac TU).