Dobrovodský: Podozrenie zo sexuálneho násilia na ženách v cele policajného zaistenia je mimoriadne závažné

„Osoba nachádzajúca sa v cele policajného zaistenia, je v plnej miere odkázaná na ochranu a starostlivosť štátu, pretože nemá možnosť slobodne odísť, vyhľadať‘ pomoc alebo sa samostatne chrániť pred konaním príslušníkov. Štát musí urobiť‘ všetko pre to, aby takéto osoby neboli vystavené násiliu a zneužívaniu. Ak sa medializované podozrenia potvrdia, išlo by o mimoriadne závažné zlyhanie povinnosti chrániť ľudí, ktorí sú v moci štátu.“ uviedol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. 

Zákaz zlého zaobchádzania platí bez výnimky

Verejný ochranca práv pripomína, že zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania je absolútny. Slovenská republika je viazaná Ústavou Slovenskej republiky, Európskym dohovorom o l’udských právach a Dohovorom OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. 

Zodpovednosť štátu sa pritom nekončí pri zákaze vlastného protiprávneho konania. Zahŕňa aj povinnosť prijímať účinné preventívne opatrenia, chrániť osoby nachádzajúce sa pod jeho kontrolou a zabezpečiť rýchle, nezávislé a účinné vyšetrenie dôveryhodných tvrdení o zlom zaobchádzaní.

Verejný ochranca práv plní od 1. mája 2023 aj úlohy Národného preventívneho mechanizmu podľa Opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu. Jednou z jeho hlavných úloh je prostredníctvom systematických a neohlásených návštev miest, kde sa nachádzajú osoby obmedzené na osobnej slobode, predchádzať mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu.

Verejný ochranca práv sa preto dlhodobo venuje aj podmienkam v celách policajného zaistenia. Zaujíma sa nielen o materiálne podmienky, v ktorých sú osoby umiestnené, ale aj o spôsob zaobchádzania s nimi, dostupnosť ochranných mechanizmov, možnosť privolať pomoc a účinnosť kontroly nad výkonom policajných právomocí.

Od tragického úmrtia v Košiciach uplynuli dva roky. Systémové nedostatky nemožno prehliadať

Aktuálne podozrenia prichádzajú dva roky po tragickej udalosti v Košiciach z 5. novembra 2024, keď došlo k úmrtiu zadržanej osoby v dôsledku služobného zákroku príslušníkov Policajného zboru. Táto udalosť bola jedným z významných impulzov, ktoré viedli verejného ochrancu práv k predloženiu mimoriadnej správy Národnej rade Slovenskej republiky o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru.

Verejný ochranca práv v mimoriadnej správe upozornil, že opakované prípady neprimeraného alebo neodôvodneného použitia sily nemožno vnímať iba ako individuálne zlyhania jednotlivých policajtov. Poukázal na systémové nedostatky v oblasti prevencie policajného násilia, zaznamenávania služobných zákrokov, kontroly použitia donucovacích prostriedkov a vyvodzovania zodpovednosti.

Ochrana osôb v policajnej moci musí byť skutočnou prioritou

Verejný ochranca práv zdôrazňuje, že rešpektovanie základných práv a slobôd musí byť neoddeliteľnou súčasťou každodenného výkonu policajnej služby. Nestačí deklarovať nulovú toleranciu voči násiliu. Potrebné je zabezpečiť, aby kontrolné a preventívne mechanizmy fungovali v praxi, aby sa osoby obmedzené na osobnej slobode mohli bezpečne domáhať pomoci a aby každé podozrenie z nezákonného konania bolo dôsledne prešetrené. Verejný ochranca práv preto apeluje na Úrad inšpekčnej služby a príslušné orgány činné v trestnom konaní, aby podozrenie zo sexuálneho násilia voči ženám v policajných priestoroch dôsledne, nezávisle a bezodkladne prešetrili.

„Monopol na legálne násilie dostala polícia od spoločnosti výlučne na účely ochrany ľudí, nikdy nie na ich zneužívanie. Dôvera verejnosti v Policajný zbor sa buduje aj tým, ako štát dokáže ochrániť tých, ktorí sa sami chrániť nemôžu,“ uzavrel verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.