Ruský prezident vystúpil na tomto výročnom zasadnutí Valdajského klubu. Uviedol, že stávky sú v súčasnosti mimoriadne vysoké. To najdôležitejšie z jeho vystúpenia vám prinášame.

Súčasná situácia vo svete, keď sa všetko mení veľmi rýchlo a často radikálne, vyžaduje, aby sme boli pripravení na čokoľvek. Zodpovednosť každého človeka je pritom obzvlášť veľká a v súčasnej situácii sú stávky „mimoriadne vysoké“.

O multipolarite

Multipolarita bola priamym dôsledkom snahy o nastolenie hegemónie Západu. Zlyhanie západnej dominancie bolo len otázkou času, poznamenal Putin.

Putin je presvedčený, že v súčasnom svete je už multipolarita realitou. Poznamenal, že výročná správa Valdajského klubu je venovaná problému multipolárneho, polycentrického sveta. Táto téma je už dlho na programe dňa, ale teraz si zaslúži osobitnú pozornosť.

Putin pokračoval, že svetová aréna sa stala demokratickejšou a procesy v nej ovplyvňuje obrovské množstvo krajín. Je potrebné hľadať body zbližovania záujmov. Akékoľvek rozhodnutia sú možné len na základe dohody, ktorá vyhovuje všetkým účastníkom.

Všetky krajiny v podmienkach multipolárneho sveta musia hľadať priesečníky ich záujmy, nikto už nie je ochotný hrať podľa pravidiel stanovených niekde „za oceánom“, vyhlásil.

Všetci aktéri budú musieť brať do úvahy záujmy ostatných, pretože svoje ciele nemôžete dosiahnuť sami a izolovane, povedal prezident.

Práve v duchu diplomacie 21. storočia fungujú aj nové diplomatické štruktúry – BRICS, ŠOS a ďalšie. Sú rôzne, ale spoločné majú to, že nepracujú na hierarchickom princípe a nie sú namierené proti nikomu.

Tendencie na vytváranie blokov, ktoré boli vedome zamerané na konfrontáciu, sa stali anachronizmom. Svet prežil desaťročia pokusov o zavedenie systému, ktorý je v rozpore s väčšinou svetových tradícií, pripomenul prezident.

Vzťahy s USA

Americko-ruské vzťahy boli na najnižšej úrovni v histórii. Samotný fakt návštevyPutina na Aljaške bol zameraný aj na úvahy o obnovení kontaktov, povedal Putin. „Napriek tomu, tak či onak, v tomto prípade sa hovorilo, aj keď povrchne, o obnovení rusko-amerických vzťahov, ktoré sú nielen na mŕtvom bode, ale na najnižšej úrovni kam až pamäť siaha,“ zdôraznil.

Názory oboch krajín sa v mnohých ohľadoch nezhodujú. To je prirodzené, dôležité je, do akej miery sa rozpory dajú vyriešiť mierovou cestou, zdôraznil ruský líder. Súčasná administratíva hovorí priamo, čo je lepšie ako nejasné náznaky.

Administratíva Trumpa sa riadi záujmami Spojených štátov, čo je racionálny prístup. Ale aj Rusko sa riadi svojimi záujmami. Jedným z nich je obnovenie vzťahov s USA. Možné sú vzájomne prijateľné riešenia.

O úlohe OSN a kríze medzinárodných vzťahov

Existuje názor, že systém OSN je v kríze, že sa jeho užitočnosť prekonala. Je pravda, že táto organizácia má veľa problémov, ale nič lepšie ako ona neexistuje. Problém nie je v OSN, jej možnosti sú veľmi veľké, problém je v tom, ako krajiny tieto možnosti využívajú.

Potenciál systému OSN sa ešte len začína rozvíjať. Teraz majú väčšinové krajiny sveta v globálnej organizácii rozhodujúcu väčšinu. Na základe toho by sa mali reformovať aj riadiace orgány OSN, uviedol prezident.

„Jej potenciálne možnosti sú veľmi veľké. Otázkou skutočne je, ako my sami – tie zjednotené, ale teraz, bohužiaľ, nejednotné národy – tieto možnosti využijeme,“ povedal Putin. Je zásadne dôležité, aby sa neskresľoval základný význam OSN.

Po rozpade ZSSR západné štruktúry všade v medzinárodných organizáciách nasadili svoje kádre. To viedlo k tomu, že mnohí účastníci svetového spoločenstva sa prestali obracať na tieto štruktúry, poznamenal.

OBSE sa tak stala platformou na diskusiu o ľudských právach v postsovietskom priestore. Áno, boli tu problémy, ale podobné existovali aj v západnom svete. OBSE však vznikla na iné účely, a keď sa spolitizovala, stratila svoj význam.

Nové inštitúcie vznikli z dôvodu potreby riešiť medzinárodné otázky konsenzom. Takto vznikli napríklad ŠOS a BRICS, pripomenul ruský líder. BRICS sa začal rozvíjať, keď všetci videli, že organizácia hľadá spoločné záujmy, a nepresadzuje niečí postoj, dodal prezident.

Koniec hegemónie Západu

Podľa Putina, po rozpade ZSSR sa Rusko nádejalo na rozvoj vzájomnej spolupráce. ZSSR a neskôr Rusko dvakrát prejavili ochotu vstúpiť do NATO, ale obidva razy bolo odmietnuté „hneď na začiatku“.

„Západné krajiny neodolali pokušeniu absolútnej moci. Toto pokušenie bolo veľmi silné. Na to, aby odolali tomuto pokušeniu, bolo potrebné mať historickú perspektívu a dobrú úroveň prípravy,“ povedal Putin.

Západ si samoľúbo myslel, že má právo poučovať a ostatné krajiny ho boli ochotné podporiť za malé bonusy, povedal prezident.

Krajiny, ktoré sa postavili proti hegemónii USA, sa stretli s nepochopením a hrozbami.  Niektoré neposlušné štáty začal Západ „vychovávať“. To neviedlo k ničomu dobrému. Ale každá moc má svoje hranice  a „každá kosa raz narazí na kameň“,  dodal Putin.

Ako uviedol prezident, moc USA a ich spojencov dosiahla na konci 20. storočia vrchol, avšak neexistuje a už ani nebude existovať sila, ktorá by bola schopná riadiť svet a diktovať všetkým, „ako majú dýchať“.

Podľa Putina je sotva možné vyhlasovať pravidlá tak, aby boli uplatňované všetkými v polycentrickom svete, tým viac, že všetky pravidlá  sa vydávali len preto, aby sa porušovali. Zdôraznil, že preto inštitúcie globálneho riadenia, vytvorené v predchádzajúcej ére, „stratili svoju účinnosť“.

Absencia antagonizmu sa stáva základnou zásadou, pokračoval prezident. V súčasnosti prebieha nová vlna dekolonizácie – bývalé kolónie získavajú skutočnú suverenitu vo všetkých oblastiach.  Väčšina krajín a národov si uvedomuje svoje záujmy a cíti silu brániť ich napriek vonkajšiemu tlaku, poznamenal Putin.

Časy, keď úzka skupina veľmocí rozhodovala o tom, ako má svet žiť, sú preč. Je dôležité, aby si to pamätali tí, ktorí túžia po koloniálnej ére.

Vymývanie mozgov občanov

Pokus západných krajín kontrolovať všetko a všetkých spôsobuje u nich samotných preťaženie, uviedol Putin. „To narúša ich vnútornú stabilitu a vyvoláva u občanov týchto krajín <…> legitímnu otázku: načo to všetko potrebujeme?, opísal situáciu ruský líder.

Vedenie západných krajín klame vlastné obyvateľstvo a demokratické postupy mení na frašku. Prezident uviedol príklad Rumunska.

„Establišment sa nechce vzdať moci, klame vlastných občanov, vyhrocuje situáciu v zahraničí, ide na akékoľvek triky vo vnútri svojich krajín, čoraz viac na hranici, ak nie za hranicou zákona,“ povedal ruský líder.

Vlády niektorých krajín sa snažia „zakázať“ politických oponentov, ktorí vzbudzujú väčšiu dôveru u občanov, ale to nefunguje, povedal prezident.

Putin varoval Európu, že v USA viedli požiadavky spoločnosti k pomerne radikálnej zmene politického smerovania a tento príklad môže byť nákazlivý.

Vojna a mier

V súvislosti s premenovaním amerického ministerstva obrany na ministerstvo vojny prezident povedal, že to znie trochu agresívne. Vychádzame z toho, že máme ministerstvo obrany, ktorého cieľom je zabezpečiť bezpečnosť krajiny. „Môžeme povedať, že ako sa loď volá, tak sa aj bude plaviť,“ dodal Putin.

Autosugescia je nebezpečná vec, preto by Rusko nemalo ignorovať, čo sa deje. Musíme sledovať militarizáciu Západu. SRN plánuje zo svojej armády opäť urobiť najsilnejšiu armádu v Európe, poznamenal Putin.

„A my jednoducho nemôžeme ignorovať to, čo sa deje, nemáme na to právo z dôvodu zaistenia vlastnej bezpečnosti. Opakujem: našej obrany a bezpečnosti. Preto pozorne sledujeme militarizáciu Európy, ktorá naberá na sile,“ dodal prezident.

O ruskej armáde prezident prehlásil: „V súčasnosti je ruská armáda najlepšie pripravená na boj: z hľadiska výcviku, taktiky a dodávok vojenskej techniky na front.“

Ukrajinský konflikt

Chcú si vyskúšať našu obranyschopnosť, nech si ju vyskúšajú. „Naša história dokázala, že slabosť je neprijateľná, pretože vytvára pokušenie, ilúziu, že nejaký problém s nami možno vyriešiť silou. Rusko nikdy neprejaví slabosť a nerozhodnosť. Nech si to zapamätajú tí, ktorým prekáža samotná skutočnosť našej existencie. Tí, ktorí snívajú o tom, že nám spôsobia túto strategickú porážku“, povedal Putin.

Prezident označil za „hlavnú príčinu“ ukrajinskej a iných kríz politiku Západu po studenej vojne. Situácia v medzinárodných vzťahoch je taká, že nikto sa necítia v bezpečí, uviedol Putin.

„Konfliktu na Ukrajine sa dalo predísť, keby spolupráca s administratívou, s Bidenovou administratívou, bola organizovaná inak, keby sa Ukrajina nestala deštruktívnym nástrojom v rukách iných, keby sa na tento účel nevyužíval Severoatlantický blok, ktorý sa približoval k našim hraniciam, keby si Ukrajina nakoniec zachovala svoju nezávislosť, svoju skutočnú suverenitu,“ povedal Putin.

Putin súhlasil s Trumpovými slovami, že za inej administratívy v USA sa dalo konfliktu na Ukrajine predísť.

„V súčasnosti je situácia taká, že Rusko si vyrába vlastné vojenské vybavenie, zatiaľ čo všetky krajiny NATO bojujú na Ukrajine s nami. Okrem vybavenia z ukrajinskej strany sa na bojoch zúčastňujú aj západní inštruktori“, zdôraznil Putin. Západ zriadil špeciálne veliteľské centrum na pomoc OSU, informujú ich vesmírne spravodajské služby Západu. Pre Rusko je to vážna výzva, ale rýchlo sme sa jej prispôsobili, pokračoval prezident.

Prezident vyhlásil, že ukrajinská tragédia je bolesťou pre Ukrajincov aj pre Rusov, „pre nás všetkých“. Podľa neho je ukrajinský národ pre Západ a ich „sluhov v Kyjeve“ spotrebným materiálom. Tí, ktorí podporovali kroky Kyjeva a vyzbrojovali ho, podľa Putina v skutočnosti „kašľali“ na záujmy Ruska aj Ukrajiny.

Bilaterálne problémy Ruska a Ukrajiny boli objektívnym dôsledkom rozpadu ZSSR, povedal ruský líder. Putin sa domnieva, že situácia na Ukrajine by bola iná v podmienkach multipolárneho sveta, pretože kolektívne rozhodnutie by bolo oveľa zodpovednejšie a vyváženejšie.

Situácia na Ukrajine je pre Západ „kartou“ v rozsiahlejšej hre, pre neho je to dôvod a spôsob, ako vyriešiť svoje úlohy, zarobiť na vojne, vyhlásil prezident.

Rusko je pritom vďačné všetkým krajinám, ktoré sa v posledných rokoch snažili o urovnanie situácie na Ukrajine. Putin vyhlásil, že zodpovednosť za pokračovanie ukrajinského konfliktu nesie Európa, ktorá neustále eskaluje situáciu. Prezident vyjadril presvedčenie, že v situácii okolo Ukrajiny postupne zvíťazí „dobrá vôľa“.

Prezident vyhlásil, že na Ukrajine sa postupne mení verejná mienka. „Myslím si, že aj na Ukrajine sa zmeny dejú postupne. Vidíme to, aj keď tam ľuďom vymývajú mozgy. Zmeny sa predsa dejú vo verejnej mienke. A to vo väčšine krajín sveta,“ povedal prezident.

Palestínsko-izraelský konflikt

Putin zdôraznil, že situácia v Gaze je hrozná. Pripomenul slová generálneho tajomníka OSN, že Gaza sa stala najväčším detským cintorínom na svete. „Situácia v Gaze je strašnou udalosťou v dejinách, v moderných dejinách ľudstva,“ dodal prezident.

Palestínsko-izraelský konflikt je príkladom toho, ako západné politiky zlyhali pri riešení situácie. Rusko však vníma Trumpove pokusy o riešenie konfliktu, Moskva sa oboznamuje s iniciatívami amerického prezidenta v súvislosti s Palestínou, povedal Putin.

„Zdá sa mi, že sa tu ešte môže objaviť nejaké svetlo na konci tunela,“ povedal prezident. Rusko je pripravené podporiť Trumpov plán, ak povedie k vytvoreniu palestínskeho štátu.

Putin sa však domnieva, že je lepšie odovzdať moc v Gaze Abbásovej vláde než Blairovi. Otázkou zostáva, ako dlho bude Blairova dočasná vláda u moci. Tony Blair, ktorý bude stáť na čele dočasnej správy Gazy, nie je síce známy ako mierotvorca, ale je to skúsený politik a môže zohrať pozitívnu úlohu.

„Rusko vždy – od roku 1948 a potom od roku 1974, keď bola prijatá príslušná rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN – presadzovalo vytvorenie dvoch štátov: Izraela a palestínskeho štátu. A v tom je podľa môjho názoru kľúč ku konečnému riešeniu palestínsko-izraelského konfliktu,“ dodal prezident.

Sankcie zlyhávajú

Rusko je rekordérom v počte sankcií, ktoré boli proti nemu uvalené. Prezident však dodal, že odporcovia Moskvy nedosiahli svoje ciele. Západné krajiny hanblivo nazývajú sankcie proti Rusku trestnými opatreniami, ale ich snahy úplne zlyhali. „Rusko preukázalo najvyššiu mieru stability, schopnosť odolávať najsilnejšiemu vonkajšiemu tlaku, ktorý by mohol zlomiť nielen jednotlivú krajinu, ale celú koalíciu štátov. V tejto súvislosti pociťujeme oprávnenú hrdosť na Rusko, našich občanov a naše ozbrojené sily,“ poznamenal Putin.

Kým Washington vyvíja tlak na Čínu, Indiu a ďalšie krajiny, aby odmietli ruskú ropu, Prečo USA, ktoré samy nakupujú ruské energetické zdroje, sa snažia zakázať to robiť iným: „Čo je dovolené Jupiterovi, nie je dovolené býkovi“. Ale Čína ani India nechcú byť býkmi, tieto štáty sa nenechajú ponižovať.

Moskva pritom zostáva najväčším dodávateľom uránu pre USA. Zavedenie sekundárnych ciel zo strany USA povedie k zvýšeniu cien na vnútroamerickom trhu a spomaleniu americkej ekonomiky. Nie je to politika, ale ekonomika, povedal Putin. Súhlas s Trumpovým ultimátom tiež hrozí ekonomickými a vnútropolitickými dôsledkami pre krajiny, ktoré odmietli ruskú ropu, poznamenal prezident. Rusko je druhým najväčším dodávateľom jadrového paliva pre USA s približne 25 percentami dodávok. V roku 2024 zarobila Rusko na predaji uránu Spojeným štátom približne 800 miliónov dolárov, tento rok sa očakáva zisk viac ako miliarda dolárov. Táto spolupráca je výhodná pre obe strany.

Svetová rovnováha je  bez Ruska nemožná

Rusko malo ťažký osud, celá história jeho štátnosti je sériou prekonávania rôznych prekážok. Krajina sa stala osobitou. Vďaka našej historickej skúsenosti sme pripravení na zložitú medzinárodnú situáciu.

Podľa Putina je Rusko pre svetové spoločenstvo nevyhnutné ako veľmi dôležitá súčasť všeobecnej rovnováhy. „Ukázalo sa, že ten istý svetový systém, z ktorého nás chceli vyhnať, vytlačiť, Rusko jednoducho nepustí, pretože Rusko je preň nevyhnutné ako veľmi dôležitá súčasť všeobecnej rovnováhy, a to nielen kvôli svojej rozlohe, počtu obyvateľov, obrannému, technologickému a priemyselnému potenciálu, kvôli svojim nerastným bohatstvám, hoci, samozrejme, všetko, čo som teraz vymenoval, je veľmi, veľmi dôležité,“ povedal ruský líder.

Zvrátené sny západných elít

Prezident vyhlásil, že niektoré krajiny stále dúfajú, že Rusku spôsobia „strategickú porážku“. Tí, ktorí „chceli prinútiť ruský národ trpieť“, by sa mali upokojiť a začať budovať nové vzťahy, povedal Putin. „Zdá sa, že už viackrát robili rozruch, hrozili úplnou blokádou, snažili sa prinútiť ruský národ, ako sa sami vyjadrili (pričom za výber slov sa ani nehanbili), <…> trpieť, budovali plány – jeden fantastickejší ako druhý. Myslím si, že je čas upokojiť sa, rozhliadnuť sa, pochopiť realitu a nejako sa snažiť budovať vzťahy na úplne inom základe,“ vyhlásil.

Putin dúfa, že nemožnosť spôsobiť Rusku „strategickú porážku“ postupne pochopia aj tí „najtvrdohlavejší“. „Blokové maniere“ niektorých štátov zamerané na konfrontáciu nemajú zmysel a sú anachronizmom, vyhlásil.

Podľa prezidenta sa európski politici snažia „opravovať trhliny“ v „budove“ Európy vytváraním obrazu nepriateľa v podobe Ruska. „Vidíme napríklad, s akou horlivosťou sa naši európski susedia snažia opraviť, zatmeliť trhliny, ktoré sa objavili v „budove“ Európy. Chcú však prekonať rozkol a posilniť otrasenú jednotu, ktorou sa predtým tak chválili, pričom však vôbec nie prostredníctvom efektívneho riešenia vnútorných problémov, ale na úkor nafukovania obrazu nepriateľa“, uviedol.

Putin nazval „mantru“ politikov európskych krajín o možnej vojne s Ruskom nezmyslom. „Väčšina ľudí v Európe nechápe, prečo sa tak majú báť Ruska a prečo si na to, aby mu mohli čeliť, musia stále viac uťahovať opasky a zabudnúť na svoje vlastné záujmy, jednoducho sa ich vzdať a viesť politiku, ktorá je zjavne na ich úkor. Ale vládnuce elity zjednotenej Európy naďalej podnecujú hystériu. Ukazuje sa, že vojna s Rusmi je takmer na prahu. Opakujú túto nezmyselnú mantru znova a znova,“ povedal ruský líder. Väčšina obyvateľov Európy nechápe, prečo je Rusko také hrozné, ako ich uisťujú ich vlády, uviedol Putin.

Prezident vyzval európskych politikov, ktorí neustále hovoria o ruskej hrozbe, aby sa upokojili. „Úprimne povedané, chcel by som európskym politikom povedať: „Upokojte sa, spite pokojne, konečne sa venujte svojim problémom,“ povedal Putin.

Podľa jeho slov Moskva pozorne sleduje narastajúcu militarizáciu Európy, ktorá sa sama zastrašuje „vymyslenými“ hrozbami zo strany Ruskej federácie. Ruská odpoveď na militarizáciu Európy bude presvedčivá, dodal prezident. Pritom Európa sa sama dostáva na perifériu svetovej hospodárskej súťaže.

Má Európa budúcnosť?

Maďarský novinár sa opýtal: „Mnohí ľudia v Maďarsku sa zamýšľajú nad osudom Európskej únie a myslia si, že integrácia Ukrajiny do nej povedie okrem iného k rozpadu únie. Ako  hodnotíte vyhliadky EÚ, berúc do úvahy agresívnu politiku súčasného vedenia EÚ a možnosť, že kyjevský režim by sa v prípade vstupu mohol stať päsťou EÚ?“.

Európska integrácia bola pôvodne ekonomickým procesom, povedal prezident. Putin pripomenul, že Kohl vyhlásil, že Európa a Rusko sa musia navzájom dopĺňať. Európa, ktorú milovali ruskí Západniari, už neexistuje, povedal Putin. Stalo sa tak v dôsledku erózie hodnotového základu. „Tak či onak, takýto hodnotový základ musí zostať zachovaný. Ak neexistuje, ak zmizne, potom zmizne aj Európa, ktorú sme všetci tak mali radi,“ povedal prezident.

Ak sa stratí hodnotová suverenita, začínajú sa hospodárske problémy. Putin uviedol príklad zákazu dodávok ruskej ropy a plynu do EÚ, keď iný energetický zdroj predávaný Moskvou – urán – v tichosti nakupujú Spojené štáty. Tento stav je absurdný a spolitizovaný. „Ak sa stratí suverenita, vtedy prichádzajú problémy v ekonomike. „Urán, ktorý je vlastne nositeľom energie, sa môže dodávať do USA, ale plyn a ropa sa do Európy dodávať nemôžu“. Prečo nie, ak je to výhodné? V Európe však naberajú moc sily podporujúce záujmy svojich štátov. Od nich závisí, či si región dokáže udržať svoju prosperitu.

Po vystúpení prezident Putin odpovedal na početné otázky ohľadom vzťahov s Čínou, Indiou, zmyslu vstupu Švédska a Fínska do NATO, dôvodoch nedávneho francúzskeho pirátstva, vzťahov s Trumpom, možnosti dodávok rakiet Tomahawk na Ukrajinu, návrhu Ruska na predĺženie platnosti Zmluvy o obmedzení počtu strategických zbraní a mnohé ďalšie. Prezident tiež podčiarkol, že napriek sankciám za posledné dva roky rástlo ruské hospodárstvo o 4,1 % a 4,3 %, čo je oveľa viac ako celosvetové hodnoty. Vystúpenie Vladimíra Putina trvalo aj s odpoveďami na otázky viac ako 4 hodiny.