Výrazné až extrémne sucho je približne na polovici Slovenska

Extrémne sucho je lokálne aj na severe Nitrianskeho kraja a v Malých Karpatoch. „V povrchovej vrstve je ešte horšia situácia ako v celom profile a suchom je zasiahnuté takmer celé územie. V hlbšej vrstve je ojedinele výrazné až extrémne sucho najmä v Trenčianskom, Žilinskom, Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji,“ skonštatovali odborníci.

Relatívne nasýtenie je najnižšie lokálne na Podunajsku, Záhorí a Zemplíne. V povrchovej vrstve je nasýtenie pod desať percent lokálne na Záhorí, pričom na Podunajsku a Zemplíne to je najmenej desať až 20 percent, tvrdí SHMÚ. Pokračuje, že deficit pôdnej vlahy je najvyšší lokálne na Považí, hornej Nitre a v okolí Pezinka, a to mínus 60 až mínus 80 milimetrov. Na väčšine územia je deficit od mínus päť do mínus 40 milimetrov. Nadbytok vlahy je podľa odborníkov najviac do plus 20 milimetrov na Spiši.

„Uplynulý týždeň bolo na väčšine územia bez zrážok. Úhrny jeden až tri milimetre boli na Zamagurí, Spiši, Orave a lokálne aj na Above. Najvyššia teplota vzduchu bola počas týždňa 25 stupňov Celzia v sobotu (25. 4.) v okolí Pezinka. Najnižšie klesla teplota na mínus sedem stupňov Celzia v stredu ráno (22. 4.) na Horehroní,“ priblížil hydrometeorologický ústav.

Sucho sa prejavilo aj na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch

Sucho sa na Slovensku prejavilo aj na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe.

„V rámci národnej reportovacej siete dopadov sucha bola hlásená z Veľkého Ruskova (okres Trebišov) slabá úroda raže (sedem až osem ton na hektár), ktorá navyše vplyvom sucha nedosahuje požadované parametre. Zlý stav porastu raže bol hlásený aj z ďalších lokalít na juhovýchode Slovenska,“ uviedli meteorológovia. Rovnako podľa nich trpia na Východoslovenskej nížine porasty pšenice ozimnej. Tá v dôsledku sucha nevytvára odnože.

SHMÚ priblížil, že zhoršený rast ozimín hlásili aj zo severnejších lokalít na východe Slovenska, konkrétne z okresov Spišská Nová Ves a Kežmarok. „V týchto lokalitách pozorovali aj slabú kondíciu tráv a lucerny, zatiaľ na prekvapenie sa držia ďateliny,“ podotkli odborníci.

Pôda je presušená a prašná s tvrdými hrudami aj v okolí Nitry, a to do piatich centimetrov hĺbky. Preto je potrebné zavlažovať. „V katastri obce Blatné (okres Senec) poľné plodiny nevedia tvoriť nové korene a spodné listy začínajú zhadzovať odnože a odumierať. Ich rast je spomalený,“ uviedol ústav. Doplnil, že podobné prejavy má okres Prievidza, kde je tiež znížená hladina vody v studniach. Z tohto okresu hlásia aj viditeľné dosahy na lesné dreviny. Smrek s plytkým koreňovým systémom tu začína na sucho negatívne reagovať.

Zároveň sucho zasiahlo aj ovocné sady. V okrese Vranov nad Topľou hlásili opadanie plodov z dôvodu sucha, pre ktoré je potrebná doplnková závlaha. Taktiež spozorovali zlé ujatie mladých ovocných stromov po jarnej výsadbe. Mladé stromy po výsadbe je potrebné podľa hlásení zavlažovať aj okrese Nitra a Topoľčany, ozrejmili odborníci.

Sucho taktiež ovplyvňuje riziko výskytu požiarov v prírodnom prostredí. „Vlhkosť palivového dreva s priemerom do 2,5 centimetra ukazuje veľmi suchý materiál najmä v Banskobystrickom kraji, ale lokálne aj na juhozápade Slovenska. Nebezpečným je však aj fakt, že na takmer celom Slovensku je vlhkosť tohto prírodného materiálu len na úrovni šesť až desať percent, čo predstavuje vysoké riziko pre vznik požiaru,“ skonštatovali meteorológovia. Tieto podmienky sa podľa nich pravdepodobne udržia do stredy (29. 4.).

SHMÚ poukázalo na vlhkosť trávy, hrabanky či lístia. V tomto prípade je situácia ešte horšia, pretože vlhkosť dosahuje menej ako šesť percent na viac ako polovici územia Slovensko. To predstavuje veľmi vysoké riziko pre vznik požiarov, tvrdí.

„Vplyvom suchého, slnečného a aj veterného počasia sa výrazne zvýšilo aj riziko šírenia požiarov. Veľmi vysoký stupeň rizika dosahujú lokálne územia v okresoch Vranov nad Topľou, Sobrance, Levice a Nové Zámky, avšak vysoké riziko pokrýva celú Podunajskú nížinu, Východoslovenskú nížinu, Košickú a Juhoslovenskú kotlinu, ale aj ďalšie časti Banskobystrického a Prešovského kraja,“ vysvetlili odborníci.