Z grafu, ktorý zverejnil Šnídl, vyplýva, že v Západných krajinách Euŕopy sa akceptácia homosexuality zvyšuje. Napríklad, v prípade Švédska bola v roku 2007 na úrovni 86% obyvateľstva a v roku 2019 “akceptuje homosexuálov” až 93 % Švédov.

Naopak, zníženie akceptácie homosexulity prevláda v krajinách strednej a Východnej Európy. V Česku sa znížila z 83% v roku 2007 na 59% v roku 2019.

Na Slovensku sa znížila zo 66% na súčasných 44%. V Bulharsku z 39 na 33% a v Rusku z 20 na 14%.

Tu treba hneď na úvod povedať, že Šnídl zavádza, keď tvrdí, že sa znížila akceptácia homosexuálov. Proti homosexuálom nikto nič nemá a spoločnosť je dosť tolerantná aj keď ide o spolužitie takýchto párov. Slováci sa skôr stávajú alergickí na násilné presadzovanie nadpráv homosexuálov, ktoré majú rozkladný vplyv na spoločnosť a ktoré homosexualizáciou ohrozujú najmä malé deti a deti v puberte, keď im takáto homo propaganda môžu spôsobiť problémy s vlastnou sexualitou. A to je zásadný rozdiel.

Tieto čísla sú preto pre nás v podstate pozitívne. Ako sa ukazuje, ľudia na Slovensku a vo východnej Európe na rozdiel od západných krajín ešte nestratili zdravý rozum a odmietajú akty proti prirodzenosti.

Samozrejme, pre liberálov je to katastrofa. Novinár denníka N Vladimír Šnídl preto ihneď našiel vinníkov. V statuse na sociálnej sieti napísal:

“Za tento graf sú v slovenskom prostredí spoluzodpovední (v abecednom poradí)

– algoritmy Facebooku

– Boris Kollár

– Hlavné správy a ich šéfredaktor Robert Sopko (a jemu podobní)

– Marian Kotleba a jeho nohsledi (M. Uhrík, M. Vidák, Kulturblog, .. )

– Marian Kuffa a ďalší dženderisti

– zúfalí populisti (Robert Fico, Andrej Danko, Štefan Harabin,.. )”

https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10221083410973766&set=a.1411580928382&type=3&theater

Poďme si to rozobrať podrobne. Takže liberálny novinár Šnídl v skratke tvrdí, že za to, že ľudia neakceptujú homosexulitu môžu samozrejme alternatívne médiá a takzvaní “populitickí politici.” Lebo samozrejme pre liberálov je každý politik s konzervatávnymi názormi populista, či dokonca fašista.

V skutočnosti je to ale tak, že politici sa vo väčšine prípadov (nie vždy) prispôsobujú verejnej mienke ľudí. Teda to, že tu máme mnoho pronárodných a konzervatívnych politikov, ktorí zastávajú tradičné hodnoty je spôsobené tým, že je po takých politikoch obrovský dopyt u ľudí.

Zjednodušene povedané. Ak Slováci odmietajú prehnané LGBT požiadavky, ich politickí zástupcovia ich odmietajú tiež.

Samozrejme, existujú aj výnimky. Napríklad prezidentka Zuzana Čaputová zvíťazila vo voľbách aj napriek tomu, že šla proti mienke ľudí v kultúrno-etických otázkach.

Slovákov nadchla svojim vystupovaním, charizmou, frázami o slušnosti, spájaní a samozrejme megakampaňou, s ktorou jej radila aj izraelská agentúra Shaviv, dnes podozrivá z terorizmu a prevratu v Čiernej Hore.

Čiže dá sa aj takto, no väčšina politikov sa riadi podľa mienky ľudí a je to tak aj správne, keďže demokracia by mala byť o vôli ľudu.

Ďalším vinníkom sú podľa Šnídla, Hlavné správy a iné alternatívne médiá. Vo videu, ktoré k statusu prilepil tvrdí, že k svojim článkom  o LGBT pochodoch pridávajú fotky s polonahými mužmi v latexe.

Jednak to nie je pravidlom, no aj keby to bola pravda, na dúhových pochodoch sa skutočne objavujú takíto exhibicionosti a nie sú to ojedinelé prípady.

Je pravdou , že na Slovensku je to trochu konzervatívnejšie, no na poslednom dúhovom pochode v Bratislave sa tiež objavili čudné zjavy s prilepenými rohmi na hlavách. Na fotke sa s nimi objavila aj europoslankyňa Lucia Nicholsonová.

Sme radi, že nám pán novinár z denníka N dáva až tak dôležitú úlohu pri tvorbe verejnej mienky, no realita je taká, že alternatívne médiá ešte stále nemajú takú silu a je to len malý zlomok z toho, aký vplyv na ľudí majú mainstreamové médiá, ktoré majú spravidla liberálne zameranie.

Teraz si odmyslíme denník N, ktorý má nižšiu čítanosť ako jeho mainstreamoví konkurenti. Médiá ako Aktuality.sk, denník SME, TV markíza, TV JoJ a ďalšie, sú skutočne celoplošné médiá, ktoré majú dosah na obrovské masy ľudí.

A čo majú spoločné ? Všetky sú extrémne liberálne a vo svojich článkoch, či reportážach pretláčajú LGBT propagandu. Keď informujú o LGBT pochodoch, tak samozrejme túto komunitu chvália do nebies a robia z nich obete, ktorým sú upierané práva.

Skutočnosť je teda taká, že drvivá väčšina Slovákov odmieta nadpráva pre homosexuálov, napriek tomu, že dennodenne na nich liberálne mainstreamové médiá chrlia LGBT propagandu.

Vyzerá to teda tak, že Stredo a Východoeurópania sú odolní voči propagande. Môže to súvisieť s tým, že mnohí z nich zažili komunistickú propagandu a preto teraz neveria ani propagande liberálnej, na rozdiel od Západo – Európanov.

Šnídlovi sa však nepáčia ani algoritmy na Facebooku. Vraj to tiež znižuje akceptáciu homosexuálov. Nuž opäť sa pán novinár z denníka N mýli. Algoritmus totiž práveže pomáha liberálnej ideológii a celý Facebook preferuje liberálne myšlienky a správy.

Algoritmus je o tom, že ľuďom sa v News Feede zobrazujú príspevky o ktoré sa daný človek zaujíma. Je tam viacero faktorov, no hlavným sú takzvané lajky.

Ak človek klikne na nejakú stránku “páči sa mi to”, príspevky z tejto stránky sa mu budú často zobrazovať v tzv. novinkách. Ak si pozrieme koľko lajkov majú liberálne stránky typu Zomri, Prečo ľuďom hrabe, stránky mainstreamovách médií a liberálnych politikov je o mnohonásobne viac než majú alternatívne médiá, konzervatívni politici atď.

Navyše, Facebook liberálom pomáha aj tým, že pronárodné a konzervatívne stránky postupne blokuje. Je teda zrejmé, že liberáli majú obrovský monopol na svoju propagandu, no napriek tomu sa im nedarí ľudí oklamať.

Samuel Gdovin