Môj profil 
Predplatné
21-ročný Li Defu ťažko pracuje, keďže stavia dom na vidieku v Číne. Zatiaľ čo sa Američan v jeho veku zabáva vo svojom voľnom čase s priateľmi, Li vie, že nemá žiaden čas nazvyš. Bez tohto domu si možno nikdy nenájde manželku.
Ako povedal Li pre Washington Post v príbehu nazvanom „Príliš veľa mužov“: „V tomto čase, nie sú tu v mojom okolí žiadne dievčatá v mojom veku. Staviam tento dom, aby som bol pripravený, ak nejakú nájdem.“
Avšak aj s novým domov na prilákanie nevesty nie je isté, že si Li niekedy manželku nájde. Dôvod: V Číne je o 34 miliónov čínskych žien menej ako mužov. A indickí muži prežívajú túto nočnú moru tiež: v Indii je o 37 miliónov menej žien ako mužov.
Čo je príčina tohto obrovského nepomeru počtu žien a mužov?
Nuž, keď ste čítali Washington Post, k zjavnému záveru ste sa ani nedostali. 70 miliónov nenarodených dievčat bolo potratených – zabitých v maternici jednoducho preto, že boli ženského rodu. No namiesto toho, Washington Post obviňuje „kultúrne preferencie, vládne uznesenia a modernú lekársku technológiu.“ V príbehu pozostávajucom z 5300 slov je slovo „potrat“ použité jedinýkrát. Sociálna škoda spôsobená selektívnymi potratmi podľa pohlavia je desivá – avšak, Washington Post sa zmôže iba na to, aby slovo potrat ledva spomenul!
Môžme sa staviť, že väčšina redaktorov a pisateľov pre tieto noviny považuje potrat nie len za právo ženy, ale tiež za kultúrne dobro. Tak prečo im robí problém použiť toto slovo v kľúčovom príbehu, zverejnenom na popredných stranách?
Myslím si, že je to preto, že nikto nechce čeliť faktu, že jeho pohľad na svet je chybný – a v tomto prípade až tragický.
Desiatky rokov, potratové skupiny „rodinného plánovania“ ako Medzinárodný Fond Planned Parenthood a Populačný Fond Spojených národov propagovali potraty na masívnej báze ako riešenie na mnoho svetových problémov.
Spolupracovali aj s lídrami v Číne i Indii urgujúc ich, aby znížili svoju úroveň populácie cez potraty a sterilizácie.
A výsledok? 70 miliónov mužov, ktorí dúfali, že sa oženia a vychovajú deti, sú zúfalo osamelí. „Nevesty“ sú unášané z iných krajín. Nútená prostitúcia a útoky na ženy sú na vzostupe.
Ironicky, mnoho rodičov, ktorí úmyselne potratili svoje nenarodené dcéry, pretože chceli synov, nikdy nebudú mať vnúčatá: Nie sú tu ženy, ktoré by sa mohli vydať za ich synov.
Zástancovia potratov vykresľujú potrat ako sociálne dobro, ktoré dovoľuje žene mať kontrolu nad vlastným telom. Ale v Indii a Číne – a niekedy aj na západe rovnako, potrat dáva ženám MENEJ kontroly. Sú prinútené vládou, alebo príbuznými ich manželov, aby zabili svoje nenarodené dcéry.
Príbeh týchto 70-tich miliónoch chýbajúcich žien nám pripomína, že náš pohľad na svet, to, ako vidíme realitu, ako definujeme, čo je dobré a čo je zlé, ovplyvňuje to ako žijeme – ako individuálne osoby i ako súčasť skupiny.
Ako vyzýval Chuck Colson, jeden z poradcov prezidenta Nixona, mali by sme otestovať platnosť akéhokoľvek názoru na svet tým, že sa pozrieme na jeho logické dôsledky.
Kresťanský pohľad považuje deti oboch pohlaví za požehnanie. Ale svetskí presadzovatelia potratov si myslia, že problémy sveta sa vyriešia masakrom nevinných. A výsledok tohto tragického zmýšľania? V tomto prípade – 70 miliónov chýbajúcich žien a osamelých mužov, ktorí budú kráčať životom bez nich.
Viktória Dandárová
.JPG)
