Môj profil 
Predplatné
Bratislava 11. septembra (TASR) – Minister spravodlivosti Tomáš Borec predpokladá, že dnešné rozhodnutie Ústavného súdu SR v prípade takzvaných antidiskriminačných žalôb bude mať pozitívny vplyv aj na doposiaľ neukončené súdne konania. Vyhlásil to dnes na krátkom brífingu po tom, ako ústavný súd povedal, že sudcovia, ktorí si podali antidiskriminačné žaloby, by o takýchto žalobách svojich kolegov nemali rozhodovať.
"Potvrdil sa konštantný názor ministerstva spravodlivosti," povedal Borec. Pripomenul, že antidiskriminačné žaloby podalo 808 sudcov a 651 z nich ešte nepočulo právoplatný rozsudok. Žaloby neskôr stiahlo 105 sudcov a 270 sudcov nezaplatilo súdny poplatok. "Momentálne máme jedno rozhodnutie, ktoré je z roku 2007, kde išlo o určovaciu žalobu a výrok súdu znel, že odmeňovanie sudcu bolo v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania," informoval minister. Ďalej uviedol, že prvostupňové súdy rozhodli v siedmich prípadoch. Dva boli v neprospech rezortu spravodlivosti a päť v jeho prospech. Zatiaľ ani jedno z nich nie je právoplatné. "Chceme počkať na písomné vyhotovenie rozhodnutia ústavného súdu, aby som videl, akým spôsobom sa uberali úvahy týchto sudcov a tiež chcem vidieť odlišné stanovisko sudcu, ktorý nesúhlasil s týmto rozhodnutím," povedal ďalej Borec.
Rezort spravodlivosti sa obrátil na ústavný súd v decembri 2010. V sťažnosti namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu, najmä na prerokovanie veci nezávislým a zákonným súdom a práva a na zákonného sudcu. Sudca spravodajca Lájos Meszároš dnes na verejnom zasadnutí objasnil, že celá vec sa dostala na ÚS po tom, ako Okresný súd Bratislava 1 uznal antidiskriminačnú žalobu jedného zo svojich kolegov, pričom z celkovej požadovanej sumy odškodnenia viac ako 150.000 eur mu priznal sumu takmer 90.000 eur. Ministerstvo sa proti tomuto rozhodnutiu odvolalo na Krajský súd v Bratislave, a potom nastala séria námietok zaujatosti a vylučovania sudcov kvôli tomu, že o veci mali rozhodovať ďalší sudcovia, ktorí sami podali podobné žaloby. Tieto námietky sa dostali na Najvyšší súd SR, kde jeho predseda rozhodol o tom, že všetky námietky zaujatosti bude exkluzívne riešiť jeden senát NS.
Ústavný súd rozhodol, že práva sťažovateľky, teda Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti, boli porušené. "Nie je prípustné, aby na akomkoľvek súde existoval mechanizmus, ktorý znemožňuje náhodné prideľovanie spisov a naopak umožnil jednému senátu, rozhodovať o námietkach zaujatosti," uviedol v odôvodnení nálezu predseda senátu Milan Ľalík. Tiež zdôraznil, že nie je v súlade s Ústavou SR, aby sudcovia rozhodovali o antidiskriminačných žalobách, ak sami takéto žaloby podali.
Na rozhodnutie ústavného súdu reagoval aj predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin tvrdením, že žiadnu antidiskriminačnú žalobu nepodal a ani v takom prípade nerozhodoval. "Slovenská republika je povinná rešpektovať verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva vrátane sudcov Ústavného súdu SR, inak hrozí vylúčenie z Rady Európy, čo by bol medzinárodný škandál," dodal Harabin. Ktorý verdikt európskeho súdu Harabin spomína, v reakcii nespresnil.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
