Minsk 31. marca 2016 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)
Už viackrát pozorovatelia, ktorí majú otvorené oči a myseľ, upozorňovali na to, že metódy pestrofarebných revolúcií v Európe, Ázii, Afrike a Latinskej Amerike sa pripravujú v súlade s rovnakým scenárom, s rovnakými heslami a metódami
Pozorovatelia, ktorí navyše majú aj spoľahlivo preverené informácie, poukazujú aj na to, že všetky podobné revolúcie organizujú a „sponzorujú“ tí istí „dobroprajníci“ a bojovníci za slobodu a demokraciu v cudzích krajinách. Adresu týchto štedrých sponzorov a dobroprajníkov naši čitatelia určite poznajú…
Analytici viackrát upozorňovali na to, že „oranžové“ a iné strakaté revolúcie v krajinách bývalého ZSSR a európskych postsocialistických krajinách sa budú pripravovať dovtedy, kým sa vo všetkých nenastolia vhodné slobodné a demokratické režimy.
Jedným z takýchto štátov ešte zostáva Bielorusko, aj keď takých skromnejších pokusov majdanizácie „krajiny posledného európskeho “diktátora” Lukašenka“ bolo neúrekom. Ale tí Bielorusi nie a nie – nedokážu pochopiť najväčšie západné a stále ešte sa nezmajdanizovali. Nič to, pracuje sa na tom…
Podobný opatrný pokus majdanizácie sa uskutočnil aj v týchto dňoch pri príležitosti 98. výročia vyhlásenia tzv. Bieloruskej ľudovej republiky v r. 1918, keď vtedy, na troskách Ruského impéria ako hríby po daždi sem a tam vyhlasovali nezávislé štáty a rôzne štátne formácie. Boľševická vláda však akosi nemienila pripustiť rozkúskovanie veľkej krajiny a podobné pokusy nevítala…
Po 98 rokoch vyhlásenie Bieloruskej republiky si v Minsku pripomenuli v rámci Dňa vôle a 25. marca sa v bieloruskej metropole uskutočnila akcia, ktorá síce ako slabý odvar, ale predsa nápadne, pripomínala počiatočné štádium ukrajinského Majdanu a iných pestrofarebných revolúcií. Ruské a bieloruské médiá iba okrajovo informovali o tejto spomienkovo-protestnej akcii. Zrejme pozabudli na to, ako sa začínal kyjevský Majdan… A začínal sa rovnako – s tým rozdielom, že onedlho v centre Kyjeva začali lietať molotové kokteily. V Minsku k tomu zatiaľ nedošlo, ale tí, ktorí nemajú klapky na očiach, sa určite môžu dovtípiť, že to môže nastať už zajtra…
Akcia v Minsku skutočne pripomínala počiatočné štádium kyjevského Majdanu: tie isté heslá, tie isté vyhrážky, tie isté zámery. Dokonca nechýbal čisto ukrajinský objav, keď desiatky ľudí poskakovali na miestne a vykrikovali: „Kto neskáče, ten je Moskaľ“. A samozrejme, nechýbali zástavy Ukrajiny, EÚ a USA – sortiment podľa kyjevského receptu.
V Kyjeve mávali plagátmi „Ukrajina – je Európa“, v Minsku, pochopiteľne, iba vymenili to prvé slovo. Na Majdane v Kyjeve nepriateľmi číslo jedna boli Janukovič a Putin, v Minsku to bol, samozrejme, Lukašenko a zasa ten istý Putin. Bieloruský Majdan zatiaľ nebol taký masový a brutálny, v centre Minska zatiaľ nelietali molotové kokteily. Zatiaľ tam nedošlo k viacerým „komplikáciám“, ku ktorým sa dopracovali na Ukrajine. Keby sme si spomenuli na každú „komplikáciu“ na Ukrajine, ku ktorej ešte nedošlo v Bielorusku, na margo každej z nich môžeme iba podotknúť: zatiaľ, zatiaľ, zatiaľ…
Bieloruské provládne médiá, samozrejme, ostro kritizovali túto protestnú akciu a pripomínali, k akej pohrome došlo na Ukrajine v následku „mierumilovného“ protestu na Majdane: občianska vojna, kolabujúce hospodárstvo, neuveriteľný chaos, gigantický nárast cien, rýchlo klesajúca životná úroveň obyvateľstva a pod. Tieto médiá, pochopiteľne, kritizovali „tanečníkov“ v Minsku a poukazovali na to, že podobné poskakovanie nič dobré neveští. Seriózni analytici však poukázali aj na to, že organizátorov týchto protestov v Bielorusku, ako aj samotných účastníkov tieto perspektívy vôbec nevzrušujú – jednoducho sa všetky negatíva majdanov a „oranžových“ revolúcií si nechcú všímať.
Ukrajinci mali Janukoviča, Bielorusi majú Janukeviča: prvý – Viktor bol ukrajinským prezidentom, druhý – Alexej je lídrom bieloruskej opozície. Ten druhý prezentuje svojim prívržencom krásnu teóriu o tom, že Bielorusi sú geneticky bližší k Európe, ako k Rusku. Vysvetľuje to tým, že nemajú nič spoločné s nejakým tam ruským kniežatstvom alebo štátom, ale sú potomkovia obyvateľov Veľkého kniežatstva Litovského. Prízvukuje, že Sovietsky zväz toto bielorusko-európske kniežatstvo svojho času podlo okupoval.
Bieloruské provládne médiá si všímajú niektoré „kyjevsko-majdanové“ detaily aj v protestných akciách v Bielorusku: mladí ľudia vo vojenských uniformách, tváre sú zakryté šatkami, podivné čierno-červené zástavy, ktoré doposiaľ neboli známe v Bielorusku, majdanovopodobné heslá, fakľové pochody a pod. Novinári pripomínajú, že nerozhodnosť Janukoviča splodila kyjevský Majdan. Kladú čiastočne rétorické otázky: a ako to bude v Bielorusku – poučili sa Bielorusi na cudzích chybách? Mienia robiť aj vlastné?
Opatrne komentujú prekvapivé oteplenie vzťahov medzi Západom a Bieloruskom a štedré investície, ktoré z ničoho nič začali „nalievať“ do bieloruskej opozície. Máloktorí novinári a analytici majú odvahu predpovedať, ako to dopadne v Bielorusku a či tu vypukne vlastný Majdan. Všetci však uznávajú, že určite náznaky tu sú, a preto nebezpečenstvo, že aj v Bielorusku to ešte môže byť horúco, určite existuje. Optimisti hovoria, že Bielorusi nie sú predsa Ukrajinci. Nuž, aj väčšina Ukrajincov si tiež asi nemyslela, že sa v tejto krajine dopracujú k Majdanu a občianskej vojne. Čas ukáže…
Eugen Rusnák
Video si môžete pozrieť tu:
20.7°C
Sobota 
Nedeľa 
Pondelok 
19.2°C
.jpg)
.jpg)
.JPG)
