Môj profil 
Predplatné
“Slava Isusu Christu! Mám jednu otázku, resp. dve, na ktoré som si nie istý, či viem odpoveď. Niekde som počul, že z duší v pekle sa môžu stať démoni. Je to pravda? A ak aj je, tak to potom znamená, že z duší ľudí v nebi sa môžu stať anjeli?,” pýta sa nemenovaný muž na Facebooku.
Exorcista na základe svojich skúseností hovorí, že sa veľakrát stáva, že pri vykonávaní modlitieb exorcizmu kričí z posadnutej osoby duch zosnulého. Ale nechce to podrobnejšie analyzovať, či rozoberať, keďže ide o záhrobný svet, kde sme zatiaľ neboli, ale také sú jeho skúsenosti.
“Človek, ktorý slúži zlu tu, bude zlu slúžiť aj vo večnosti. Človek, za ktorého myslelo zlo tu, bude patriť k zlým silám aj tam. Človek, ktorý má myšlienky posadnuté zlom, on vidí i hľadá zlo aj poza seba. Odpúšťaním sa stávame slobodnými od diabla,” vysvetľuje.
No na druhej strane ľudia, ktorí odišli v Božej milosti na večnosť sa nestávajú anjelmi ale patria k dobrým duchom, k duchom Svetla, radosti a pokoja. Takýto človek cítili potrebu Boha už tu na zemi, “cítili potrebu upokojiť srdce Jeho Duchom, Jeho pokojom, Jeho láskou. Anjeli však patria už medzi hierarchické nebeské beztelesné mocnosti, ktoré boli stvorené Bohom k Jeho službe a oslave”.
Peklo je podľa exorcistu nepokoj a neprijatie Božej lásky. A uvádza aj príklad pre lepšie pochopenie. “Za zosnulých sa modlíme: ‘Upokoj Pane svojho služobníka’. Predstavte si, že príde k Vám človek na návštevu, ktorý je hladný, alebo chce niečo vypiť, alebo chce si pripáliť cigaretu a vy ho chcete upokojiť Božím Slovom, nasýtiť ho Duchom. Začnete mu pri stole niečo čítať z Písma. Upokojí sa taký človek? Čo nám povie? Ty mi núkaš potravu, ktorá ma nenasýti.”
Takýto človek totiž zvykol prijímať svet iba cez vonkajšie zmysly a nikdy nekŕmil srdce Duchom, Kristovým Slovom. “Upokojí sa taký človek vo večnosti?,” pýta sa Petričko.
Alebo aj mobily, či Facebook sú podľa exorcistu tiež začiatok večných múk. “Zoberte večer synovi alebo dcére mobil, upokojíte ich modlitbou? Či príbehom z Evanjelia pred spaním? Ani na večnosti nebude pokoj s takým stavom duše, lebo v duši ostane potreba písania.”
Lebo človek nepíšeme niekomu len preto, že to ten dotyčný potrebuje, ale preto, že to my potrebujeme. “My viac milujeme tú emóciu z písania, než toho s kým si píšeme. To je potreba krvi-emócie, kŕmime krv a nie dušu.”
Preto by bolo dobré, aby sme čo najskôr začali kŕmiť srdce Pánovým Duchom, aby si duša privykala k chuti Božieho Ducha. A aby hneď neprichádzala depresia, keď sa nám napríklad pokazí televízor, alebo keď nejde internet, alebo keď sme nestihli kúpiť cigarety.
“Modlitba pokánia, modlitba mýtnika upokojuje srdce Božím Duchom, kŕmi dušu svetlom. Taký človek hoc pracuje vo svete, aj cez vymoženosti sveta a techniky, ale žije Bohom. My ešte žijeme svetom ale Bohom nežijeme, pre Boha len pracujeme. Svet radosť a Boh povinnosť. A povinnosť nekŕmi dušu,” uzatvára exorcista Ľuboslav Petričko.
.JPG)
.jpg)
