Je Miroslav Lajčák jedným z hlavných páchateľov medzinárodného megaškandálu s pašovaním zbraní zo Slovenska?

Bratislava 29. júna 2020 (HSP/Foto:Ivan Lehotský)

Miroslav Lajčák bol pri predaji slovenských húfnic a raketometov do Azerbajdžanu, ktorý sa dnes ukazuje ako problémový a možno aj v rozpore s právom. Ako minister a zároveň predseda OBSE má dvojité maslo na hlave. Ako bude postupovať slovenská súdna a vládna moc pri riešení tohto pikantného prípadu?

Cap záhradníkom? V tomto neuveriteľnom prípade bol, obrazne povedané, prominentný slovenský cap dokonca nielen záhradníkom, ale ešte aj šéfom všetkých záhradníkov v celej Európe…

Už od roku 2017 sa v médiách v niektorých krajinách začali objavovať informácie o tom, že v rozpore s medzinárodnými dohodami bol zrealizovaný nepovolený predaj na Slovensku vyrábaných veľkorážnych zbraňových systémov Azerbajdžanu (viď napríklad TU). Táto krajina je vo vojnovom konflikte s Arménskom, a preto stále platí zákaz OBSE predávať obom týmto krajinám zbrane.

A v tomto prípade nešlo len o nejaké vzduchovky či vreckové nožíky: zásielka obsahovala 36 kusov moderných samohybných húfnic Dana M-1 na podvozku Tatra a 30 kusov raketometov RM-70 Vampír na podvozku Tatra, ktoré sú naozaj mimoriadne efektívnou ničivou zbraňou. Výrobcom uvedených zbraňových systémov je slovenská firma MSM Group, s.r.o., ktorá patrí do portfólia skupiny Czechoslovak Group, a.s., českého podnikateľa Jaroslava Strnada.

Je vylúčené, aby v Európe mohol niekto dostať tzv. „End-user certificate“ (certifikát konečného užívateľa), nevyhnutný pre to, aby sa obchod so zbraňami mohol zrealizovať, pri pokuse predať vojenskú techniku do Azerbajdžanu. Azerbajdžan sa teda k zbraniam dostal podvodom, cez tretiu krajinu: cez Izrael.

Za podpis tohto „Vyhlásenia konečného užívateľa výrobkov obranného priemyslu“ je štandardne zodpovedný minister zahraničných vecí. V našom prípade to bol minister Miroslav Lajčák, ktorý to podpísal ako konečnému užívateľovi izraelskej zbrojárskej firme Elbit. O tejto firme je však všeobecne známe, že je iba kontraktačným partnerom a nie konečným kupujúcim.

Ašot Grigorian, arménsky fyzik, podnikateľ, filantrop a aktivista žijúci od roku 1993 na Slovensku, pre Hlavné správy uviedol, že Lajčák musel od samého začiatku veľmi dobre vedieť, že slovenské zbrane neskončia v Izraeli, ale pôjdu ďalej, a že jeho podpis certifikátu konečného užívateľa je bianko šekom na čiernu akciu. Akciu nezastavil ani potom, keď už muselo byť jasné naozaj každému, kto o veci vedel, odkiaľ vietor fúka, ani potom, ako začali Arméni prostredníctvom veľvyslanca protestovať, a dokonca ani potom, ako o tom začali písať aj médiá.

Pre zbrane totiž na Slovensko lietalo lietadlo azerbajdžanskej spoločnosti Silk Way, ktorá sa snaží nezverejniť svoju vlastnícku štruktúru, ale s najväčšou pravdepodobnosťou v nej prinajmenšom významný podiel kontroluje rodina azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Mimochodom, táto letecká spoločnosť mala v minulosti intímne vzťahy s americkým Pentagonom.

Fungovať to malo nasledovne: toto lietadlo priletelo do Bratislavy, tu naložilo zbrane a odletelo do Tel Avivu, kde niekoľko hodín stálo a so zmenenými papiermi potom odletelo do Azerbajdžanského hlavného mesta Baku. Odtiaľ potom letelo opäť na Slovensko. Lietadlo sa medzi Bratislavou, Tel Avivom a Baku muselo v čase od septembra 2017 do júna 2018 otočiť až 66-krát!

Pašovanie zbraní do zakázaných oblastí je vážnym medzinárodným trestným činom. Grigorian podal preto v uplynulých dňoch na Miroslava Lajčáka trestné oznámenie.

Vec je však ešte pikantnejšia: exminister Lajčák, bývalý predseda 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, bol totiž okrem iného aj predsedom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá by mala mať na starosti presne tieto veci: aby európske štáty nepredávali zbrane do ohnísk horúcich konfliktov.

Teda Lajčák ako predseda OBSE rozhodne nemal dopustiť, aby minister zahraničných vecí Slovenskej republiky (čiže on sám) sa podieľal na čiernom obchode so zbraňami. A keby predseda OBSE takéto konanie zistil, mal by voči tomuto ministrovi (čiže sebe samému) a jeho krajine vyvodiť prísne dôsledky za porušenie zbrojného embarga.

Grigorian poukazuje na to, že ide o škandál medzinárodných rozmerov, a že teraz bude zaujímavé sledovať, ako sa k veci postaví slovenský súd, a tiež kabinet premiéra Matoviča, ktorý sa dlhodobo štylizuje do polohy bojovníka proti korupcii: tu je predsa skvelá príležitosť exemplárnym spôsobom vyriešiť exemplárny prípad medzinárodného korupčného škandálu. Dokonca ide o bývalého reprezentanta nenávidenej strany Smer.

Drobný problém je iba v tom, že Lajčák je súčasne aj veľkým priateľom Spojených štátov a Izraela…

Ivan Lehotský