Bratislava 29. augusta (TASR) – Už nejaký čas vyzerajú byť argumenty pána prezidenta relevantné. Sú však relevantné? Spomeňme si napríklad na vyjadrenie z októbra minulého roka, keď pre pána prezidenta bolo vymenovanie generálneho prokurátora terciárna otázka. Začiatkom tohto roka pán prezident taktiež povedal, že dôvodom nevymenovania je jeho nedôvera voči pánovi Čentéšovi. Meniť svoje slová, ešte aj opakovane, len preto, aby to možno vyzeralo "lepšie", nie je hodné takej funkcie, akú pán Gašparovič zastáva. V tom však nie je zásadný problém.
Dôvody na takéto konanie pána prezidenta verejnosti známe nie sú. Ústavný súd však raz rozhodnúť musí – svojím spôsobom sa teším na vyjadrenie pána prezidenta, keď sa tak stane. Vzhľadom na vyjadrenie ústavnoprávneho výboru, ktorý je ovládaný výlučne vládnou stranou, vidím šancu na nápravu vzniknutej situácie hlavne v podaní pána Čentéša, a nie v podaní, ktoré podávali zástupcovia terajšej opozície (bez ohľadu na to, aké kvalitné bolo).
Ak Ústavný súd rozhodne tak, ako prezident očakáva, môže vzniknúť zaujímavá situácia. Súčasný názor pána prezidenta síce rešpektujem, no nemôžem sa s ním stotožniť, o to viac, že tým orgánom, ktorý je oprávnený vykladať Ústavu, nie je pán prezident, ale Ústavný súd. Na tomto mieste pripomínam, že Ústavný súd v podobnej analogickej veci už raz stanovisko zaujal (vec vymenovania resp. nevymenovania riadne zvoleného viceguvernéra NBS pána Tvarošku).
Na základe tohto rozhodnutia Ústavného súdu je prezident pri vymenovaní resp. nevymenovaní osoby do funkcie oprávnený skúmať len dôvody spočívajúce v splnení zákonných podmienok na vymenovanie (podmienky voliteľnosti). Tieto podmienky splnené boli a pokiaľ viem, pán prezident ich ani raz nespochybnil. Akékoľvek iné dôvody či podmienky, spočívajúce napr. v prezidentom vyslovenej nedôvere, nie sú a v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu ani byť nemôžu relevantné. Rozhodnutie Ústavného súdu o výklade Ústavy je všeobecne záväzné, to znamená záväzné pre všetkých, aj pre pána prezidenta… Som zvedavý, čo sa stane, ak by nedôvodnou zdržanlivosťou pána prezidenta Ústavný súd priznal pánovi Čentéšovi právo na náhradu škody a právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie. Zaplatí ich prezident osobne alebo to urobí jeho kancelária, a teda aj my všetci?
Nedá mi nevyjadriť sa aj k javiacej sa zdržanlivosti rozhodovania Ústavného súdu o podnetoch, o ktorých pán prezident tvrdí, že sú pre neho (nateraz) rozhodujúce. K Ústavnému súdu mám aj naďalej dôveru, avšak ani ak si nebudem všímať nedávne relatívne expresné rozhodnutie o neúčinnosti zákona týkajúce sa platov sestričiek (verme, že tak Ústavný súd urobil z dôvodu, ktorý považoval za vecne podstatný), s ohľadom na dlhodobo pretrvávajúcu spoločensky nepriaznivú situáciu (už viac ako rok) – neobsadený post generálneho prokurátora (o tom, na čele akého úradu má stáť, odporúčam pozrieť viac na: http://www.genpro.gov.sk/prokuratura-sr/postavenie-a-posobnost/genera lnej-prokuratury-slovenskej-republiky-1eb5.html), nevidím dôvod na to, aby Ústavný súd nevyužil zákonné pravidlo, ktorým by sa mohol a podľa môjho názoru v tomto prípade aj mal riadiť, a o veci rozhodol prednostne. Podľa § 26 zákona o organizácii Ústavného súdu: "Pri prerokúvaní návrhov sa Ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu došli, ak vec, ktorej sa niektorý návrh týka, považuje za naliehavú." Ak Ústavný súd nepovažuje danú vec za naliehavú, tak čo potom?
Miroslav Kadúc, poslanec NR SR
UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.