Môj profil 
Predplatné
Zo stanoviska rezortu, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa Zuzana Drobová vyplýva, že o výdavkoch budú musieť rokovať s ministerstvom financií. Situáciu môžu skomplikovať aj možné podnety na Ústavný súd SR. Tie je však možné podať až po 1. januári budúceho roka, keď legislatíva vstúpi do platnosti.
Rozhodovanie ústavného súdu môže naraziť aj na ďalší problém, teda súčasný stav košickej inštitúcie, ktorá od februára tohto roka pracuje v značne obmedzenom režime. Stále chýbajú šiesti sudcovia z trinástich a na plenárne rozhodnutie je potrebné, aby sa všetkých sedem sudcov zhodlo na rovnakom názore. Podanie na ústavný súd pre zákon o exekúciách vyzerá pritom reálne, pretože svoje výhrady majú nielen exekútori, ale aj inkasné spoločnosti a zdravotné poisťovne.
Rezort spravodlivosti v súčasnosti odhaduje náklady na sumu viac ako 40 miliónov eur, ale táto čiastka nemusí byť ani zďaleka definitívna. Výška nákladov bude závisieť aj od množstva starých konaní, ktoré budú napokon zastavené. Štát pri nich uhradí aj paušálne náhrady pre exekútorov, ktoré boli stanovené na 35 eur za jeden spis.
„Ministerstvo spravodlivosti si požadované finančné prostriedky na zastavenie starých exekúcii uplatnilo v rámci návrhu prioritných výdavkov v nasledujúcich rokoch. Zároveň vo vzťahu k uvedenému uvádzame, že aktuálne odhadované náklady na zastavenie starších exekučných konaní nie sú súčasťou rozpočtovej kapitoly rezortu ministerstva spravodlivosti, ale sú témou návrhu rozpočtu na roky 2020 až 2022 a rokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky,” uviedla Drobová.
Zásadné pripomienky k zákonu dlhodobo avizovala stavovská komora exekútorov. Komora v prípade potreby ponúkne exekútorom vlastnú právnu analýzu. Exekútori od samého začiatku tvrdia, že zákon ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) môže byť protiústavný. „Súdni exekútori, ktorí by sa chceli obrátiť v súvislosti so zákonom o zastavení starých exekúcií na Ústavný súd SR, tak môžu urobiť až po nadobudnutí účinnosti zákona, teda po 1. januári budúceho roka,” uviedla hovorkyňa komory Stanislava Kolesárová.
Komora sa ako inštitúcia neobráti na súd, pretože podľa zákona tak nemôže urobiť. “Nemôžeme však vylúčiť, že takýto krok urobia sami niektorí súdni exekútori,” dodala Kolesárová pre agentúru SITA ešte koncom júna tohto roka.
V súčasnosti má exekúciu v priemere každý druhý Slovák. Najviac dlžníkov je na východnom Slovensku, konkrétne v Košickom samosprávnom kraji. Kým na východnom Slovensku vedú súdy približne 550-tisíc exekučných konaní, z toho priamo v meste Košice až viac ako 300-tisíc, v Trenčianskom kraji je to najmenej – približne 250-tisíc.
V počte konaní nezaostáva za východom ani Nitriansky či Bratislavský kraj, kde evidujú súdy po 500-tisíc exekúcií. Podľa legislatívy môžu veritelia svoje dlžoby vymáhať aj naďalej, ale prostredníctvom nových podaní a cez nový systém. Od roku 2017 totiž rieši exekúcie iba Okresný súd v Banskej Bystrici. Rezort spravodlivosti odhaduje, že legislatíva môže zasiahnuť približne milión konaní.
