Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom svedkov vrátane Čurillu

Samosudca na predošlom pojednávaní avizoval predvolanie troch svedkov vrátane policajného vyšetrovateľa momentálne postaveného mimo službu Jána Čurillu. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na Kovaříka obžalobu pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci. V rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku inšpekčného tímu Oblúk Dianu Santusovú, bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého, ale aj Petra Petrova, prezývaného Tiger, a Mateja Zemana, známeho ako Zemák, ktorí mali byť podľa obžaloby cieľom zaisťovacej policajnej akcie. Pred súdom tiež vypovedali exminister vnútra Roman Mikulec alebo bývalý predseda vlády Eduard Heger.

Peter Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách. Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec v Bratislave nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, ako vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť. Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba. Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste odo dverí k dverám,“ povedal na súde ešte v novembri 2024.

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom v roku 2024 zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, konkrétne Petra Petrova, Mateja Zemana a Csabu Dömötöra podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz. „A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident. Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.