Môj profil 
Predplatné
O návrhu zákona o ochrane a podpore obetí trestných činov informovala médiá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). „Keď hovoríme o ochrane a podpore obetí, nejde len o ich odškodnenie obetí, ale predovšetkým o poskytnutie služieb pre ne,“ zdôraznila počas piatkovej (14.7.) tlačovej konferencie. Nový zákon podľa nej prináša inštitúty a právne riešenia, ktoré súčasná právna úprava nepozná.
Ministerstvo navrhuje zaviesť do slovenskej legislatívy pojem ‘obeť’, ktorá dnes absentuje. Tiež pojem ‘obzvlášť zraniteľná obeť’, ktorou môžu byť maloletí, ženy a po predbežnom pripomienkovaní návrhu aj seniori nad 75 rokov. Podľa Žitňanskej ide o kategórie obetí, ktoré sú zraniteľné v tom, že si bez pomoci nevedia zabezpečiť svoje práva.
„Komplexnosť právnej úpravy spočíva v tom, že sa zavádza katalóg práv a služieb pre obete trestných činov,“ priblížila ministerka. V prvom rade má mať každá obeť právo na informácie, tie by mali byť poskytnuté zrozumiteľným spôsobom. Obeť bude mať právo na poskytnutie odbornej pomoci, návrh pritom rozlišuje medzi odbornou a špecializovanou pomocou. Medzi práva obetí patrí aj právo na právnu pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a právo na finančné odškodnenie.
Ministerstvo vychádza z konceptu, že služby pre obete by mali byť poskytované pod jednou strechou. Podľa návrhu by malo akreditovať organizácie, ktoré ich budú poskytovať. Akreditáciou chce rezort zaručiť istú kvalitu ich činnosti. Dodržiavanie podmienok bude podliehať kontrole.
„Ideálny cieľový stav by mal byť ten, aby tieto organizácie dokázali poskytnúť komplex služieb, to znamená, od právneho poradenstva cez psychologické poradenstvo, prípadne ďalšie intervencie, ktoré sú v danom prípade nevyhnutné,“ ozrejmila Žitňanská. Akreditované inštitúcie nebude rezort financovať priamo, bude hradiť nimi poskytované služby cez mechanizmus podobný dotačnému. Informácie o poskytnutej finančnej podpore zo štátneho rozpočtu budú zverejňované. Verejný má byť aj novozavedený register akreditovaných subjektov.
Návrh zákona rieši aj problematiku odškodňovania násilných trestných činov, pričom preberá v súčasnosti platnú právnu úpravu, reaguje však aj na požiadavky z praxe. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v trestnom konaní chce rezort docieliť stav, že ak sa v trestnom konaní zisťuje výška škody, súd bude musieť v tomto konaní rovno rozhodnúť aj o nároku na náhradu škody a nebude môcť odkázať na civilné konanie.
„Nevieme to garantovať v tom zmysle, že nikdy nie je možné odkázať na civilné konanie, ale zákon preferuje odškodnenie v trestnom konaní,“ vysvetlila k tomu ministerka. „Snažíme sa pracovať aj s tým, aby v prípade, kedy je potrebné urobiť nejaké neodkladné opatrenia typu zákaz priblíženia a podobne, aby takéto rozhodnutie urobil samotný trestný sudca, ktorý má zverený takýto prípad a pracujeme s tým, aby takéto rozhodnutie suspendovalo prípadné iné rozhodnutia urobené v rámci civilných, rodinnoprávnych konaní,“ doplnila.
.jpg)
.JPG)
