Môj profil 
Predplatné
„Pravdepodobne bude treba urobiť reštrukturalizáciu tarify za prevádzkovanie systému a zmeniť to na viaczdrojové financovanie. Tarifa by sa tak neplatila len v cenách elektriny, ale aj zo štátneho rozpočtu, ale aj z predaja emisných povoleniek,“ povedal na utorňajšej konferencii o očakávanom vývoji slovenského hospodárstva v roku 2020 organizovanej Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou (SOPK) minister hospodárstva Peter Žiga.
Reforma tarify za prevádzkovanie systému by mala mať pozitívny vplyv na koncové ceny elektriny. Domácnosti a podniky by tak za elektrinu platili priamo menej. Tarifa totiž z roka na rok viac ovplyvňuje ceny elektriny. Pred piatimi rokmi vstupovala do koncových cien so 16 %. V roku 2018 to už bolo vyše 22 %. V roku 2010 pritom tvorila spomínaná tarifa len zhruba 5 % z celkovej ceny elektriny. Ide o najrýchlejšie rastúcu časť regulovaných poplatkov na Slovensku. Viacerí odborníci hovoria, že práve TPS je v ostatných rokoch zodpovedná za zvyšovanie cien elektriny pre domácnosti.
Hlavným dôvodom takéhoto nárastu tarify za prevádzkovanie systému je podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) neustály nárast počtu výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a prostredníctvom vysokoúčinnej výroby elektriny a tepla (KVET), ktorí poberajú doplatky. Systém podpory zelenej energie určuje platná legislatíva SR a EÚ. „Nemáme inú možnosť, ako ju rešpektovať. Napriek tomu sa nám darí podľa posledných údajov Eurostatu zabezpečovať pre slovenské domácnosti jednu z najnižších cien elektriny v EÚ,“ konštatoval pre agentúru SITA prednedávnom hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Slováci prispeli za uplynulých osem rokov na výrobu takzvanej zelenej elektriny vyše troma miliardami eur. Toľko peňazí už zaplatili vo svojich faktúrach za elektrinu vyrobenú prostredníctvom OZE či KVETu. Nejde však o konečnú sumu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví totiž neeviduje výšku doplatku za elektrinu vyrobenú v spomínaných zdrojoch za roky 2009 a 2010. Na základe pôvodne platnej legislatívy totiž úrad nedostával informácie o množstve vyrobenej elektriny na doplatok, ani výšku vyplateného doplatku, nakoľko povinnosť zverejniť takéto údaje nebola. Až od roku 2011 má regulátor k dispozícii spomínané informácie.
Podľa údajov, ktoré portálu vEnergetike.sk poskytol regulačný úrad, slovenskí odberatelia sa na zelenú elektrinu najviac poskladali v roku 2017, keď vo svojich faktúrach na tento účel zaplatili vyše 515 miliónov eur. V roku 2011 pritom Slováci zaplatili na podporu zelenej elektriny celkovo 216 miliónov eur. V roku 2018 celkový doplatok na zelenú elektrinu mierne klesol na 475,5 milióna eur. Z toho pre OZE išlo vyše 378 miliónov eur a na KVET viac ako 97 miliónov eur.
.jpg)
.JPG)
