Môj profil 
Predplatné
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varovala, že vo vývoji je nedostatočné množstvo nových antibiotík, čo je problém už takmer desať rokov. Adámková k tomu dodáva, že proti baktériám už totiž “niet čo vymyslieť”, preto nové antibiotiká ani veľmi nepribudnú, navyše farmaceutickým firmám sa vytvárať nové neoplatí, takže občas sa objavia modifikácie už existujúcich, ale úplne nové už nie.
Pripomína tiež pre niektorých známy fakt, že podľa WHO je celkovo 12 panrezistentných baktérií, ktoré už nie sú citlivé na žiadne známe antibiotikum. Ide napríklad o Áziu, ale aj o južné európske krajiny, ako Grécko či Taliansko, kde sa vyskytujú už možno v rozmedzí 10 až 15 percent. Čo sa týka Českej republiky, niektoré antibiotiká je ešte možné použiť. “Ako dlho to ale vydrží, je samozrejme otázka. Môže sa to zmeniť počas relatívne krátkej doby,” upozorňuje Adámková.
Aby sa tá rezistencia udržala, v ich centre sa snažia predpisovať čím menej antibiotík, a musí konštatovať, že sa im to celkom darí a sú “nadštandardne dobré” v porovnaní s inými podobnými nemocnicami, ale udržať to si vyžaduje obrovskú snahu, hlavne ak narazia na niektorú rezistentnú baktériu.
Existujú rôzne štúdie s tvrdeniami, že ak úroveň rezistencie presiahne desať či v niektorých regiónoch aj dvadsať percent, nemožno to už zvrátiť, ani keby sa antibiotiká prestali podávať úplne. Podľa Adámkovej to ale neznamená, že by sa nemali pokúšať udržať ju na istej miere, aby pacientov mohli čím liečiť, takže popularizácia správneho používania antibiotík vždycky zmysel má. Aby sa napríklad nepredpisovali k bežným chorobám, ku ktorým nie sú potrebné.
Adámková nerada musí súhlasiť s tým, že “do postantibiotickej éry sú už dvere otvorené, ak sa nestane nejaký zásadný zázrak”. Ďalej dodáva. že “človek ako pán tvorstva si myslí, že vyhrá nad všetkým a aj nad baktériami, ale nepremýšľa úplne o dôsledkoch niektorých krokov. Antobiotiká boli však určite obrovský objav, ale nevedelo sa, ako to funguje a čo to urobí už o niekoľko desiatok rokov, že baktérie časom získajú voči nim odolnosť (rezistenciu). Objaviteľ penicilínu Alexander Fleming aj niečo tušil, ako to môže dopadnúť, ale nikto tomu nevenoval pozornosť”.
Aj keď imunitná odolnosť ľudskej populácie klesá, Adámková si ale nemyslí, že by potom začalo umierať výrazne viac ľudí. Možno len predpokladať, že si ľudia začnú dávať väčší pozor, ale je aj možné, že sa vyvinú iné prístupy, ktoré bude možné využiť, napríklad na báze nanočastíc, pretože vývoj ide veľmi rýchlo dopredu.
Adámková sa nakoniec vyjadrila aj k používaniu antibiotík v živočišnej výrobe, ktoré sú teoreticky ako rastové stimulátory zakázané, ale prakticky všetci vedia, že sa to deje. Hlavne hydina obsahuje nízke dávky antibiotík, ktoré žiaľ napomáhajú rezistencii. “A určite je to väčší problém než to, že lekári nevhodne predpisujú antibiotiká,” vraví a podotýka, že “dokonca ešte väčším problémom sú antimykotiká (proti hubovým chorobám), ktorých množstvo v poľnohospodárstve pribúda enormne, čo sú aj postreky proti pliesňam prakticky na rovnakej chemickej báze ako lieky pre ľudí, a tu sa rezistencia vyvíja ešte rýchlejšie ako v prípade baktérií”.
.JPG)
