Môj profil 
Predplatné
Často sa totiž stretáva s pochybnosťou, čo zmôže 13 zástupcov zo Slovenska z celkového počtu 751 europoslancov. Zo samotného spôsobu, akým europarlament funguje, však vyplýva, že každý poslanec má oveľa širšie pole pôsobnosti.
“Samozrejme, nespochybňujem ani v najmenšom, že sa naši poslanci vždy za svoje názory postavia hlasovaním, ale potom ostane naozaj len pri tom malom numerickom podiele,” povedal Miko. “Keď je však europoslanec kvalitný, ovláda jazyky a je schopný vyjednávať aj s nositeľmi opozičných názorov, keď dokáže presvedčiť svoju frakciu alebo aj viacero frakcií pre svoj konkrétny názor, môže znásobiť svoj vplyv a svoj hlas, takže europarlament môže schváliť jeho návrh,” dodal šéf európskeho zastúpenia.
Rozhodnutia EP totiž nevznikajú vo chvíli, keď sa hlasuje. Predchádza im dlhý proces, zasadnutia výborov, rokovaní medzi politickými frakciami a silami, hľadanie kompromisov. Po celý tento čas je dôležitá iniciatíva jednotlivca, takže sa napokon môže premietnuť aj do záverečného hlasovania.
“Poznám osobne niekoľko príkladov, keď jednotlivec svojou kvalitou a vyjednávacou silou dokázal dotiahnuť proces tak ďaleko, že parlament schválil to, čo on navrhol. Týkalo sa to napríklad prístupu EÚ k pesticídom, čo je naliehavá téma, veľmi dôležitá pre zdravie ľudí. Poznám poslanca, ktorý sa jej systematicky niekoľko rokov venuje, zvoláva expertné rokovania, pozýva ostatných kolegov, rokuje s nimi a výsledok je taký, že sa vo výbore aj v pléne odhlasujú návrhy v takej podobe, akú presadzoval,” vysvetlil Miko. Navyše sú počty poslancov pre jednotlivé štáty prerátané tak, aby zvýhodňovali menšie krajiny.
“To je práve dôsledok toho, že sa európsky systém snaží vytvoriť hlasovací poriadok tak, aby malé štáty nemohli byť prehlasované veľkými. Na Slovensku máme tendenciu hovoriť, že nám veľkí diktujú, čo máme robiť. Ale ak by sme využívali naše možnosti, náš hlas je v pomere k veľkosti našej ekonomiky alebo populácie silnejší, než hlas poslanca veľkých štátov,” doplnil Miko.
Práve rekordne nízka slovenská účasť na eurovoľbách v roku 2014 je dôvodom, prečo sa snažia zástupcovia Európskej komisie, Európskeho parlamentu a ďalších európskych inštitúcii na tzv. roadshow vysvetľovať občanom, prečo je dôležité voliť. Podľa doterajších zistení pritom viac než 60 percent Slovákov vníma EÚ pozitívne, no mnohí netušia, akým spôsobom Únia vstupuje do ich života.
“Vedia, že Únia existuje, ale nemajú žiadnu osobnú skúsenosť, znalosť alebo informáciu, čo v ich okolí vlastne EÚ zabezpečuje. Rozhodujú sa na základe pocitov alebo informácií z iných zdrojov. Preto treba ukazovať na konkrétnych príkladoch, ako Únia funguje, čo robí v každom regióne, v každom meste pre každého občana. V čom sú problémy a v čom sú benefity… Nestačí povedať, že nám Únia posiela veľa peňazí zo svojich fondov, lebo tu nasleduje ako odpoveď – však sa to aj tak rozkradne – ale že je realita oveľa pestrejšia a je tu množstvo pozitívnych vplyvov, ktoré už ani nevnímame, lebo ich berieme ako samozrejmosť,” povedal v relácii Pohľad na oblohu Miko. “Sledujeme ten obrovský rozpor medzi volebnou účasťou a pozitívnym vnímaním EÚ. Treba aktívne pristúpiť k tomu, aby ľudia nielen verili, že EÚ je dobrá, ale prišli to vo voľbách aj vyjadriť.”
Dôvodom, ktorý by slovenského voliča mal presvedčiť, aby šiel 25. mája k urnám, je fakt, že europoslanci sú najpriamejšou cestou, ako môžu voliči európsky systém ovplyvniť – na rozdiel od zložitejšieho spôsobu, ktorým je Európska rada, kde nás zastupujú ministri a premiér. “Europoslanci rozhodujú priamo. Teda ja ako občan priamo rozhodujem o tom, kto ma bude zastupovať,” dodal Miko.
.JPG)
.jpg)
