Mikloško: Radikalizácia medzi mladými narastá, spúšťačom môže byť i pocit samoty

„Dlhodobo nám zo všetkých našich výskumov vychádza, že neznámym ľuďom a internetu najviac dôverujú deti, ktoré majú zlé vzťahy doma, teda tie, ktoré nemajú nikoho, komu by dôverovali. (…) V takom našom výskume to naozaj bolo krásne vidieť, že dieťa, ktoré nikomu neverí, oveľa viacej, možno dvojnásobne až trojnásobne viac verí online kamarátom. No a to sú takí kamaráti, ktorí nie sú za nič zodpovední a začnú si zdieľať tieto radikálne názory,“ skonštatoval komisár pre deti v relácii Štúdio TASR.

Upozornil zároveň na nebezpečenstvo internetu. Poukázal na to, že ak na ňom vyhľadávame nejakú konkrétnu tému, algoritmy nám začnú ponúkať ďalší podobný obsah. „A to je najnebezpečnejšia vec celej radikalizácie, pretože mladí začnú mať pocit, že všetci sú radikálni, nespokojní a majú rovnaký názor,“ okomentoval. Zároveň upozornil na to, že na internete pôsobia a mladých sa snažia ovplyvňovať rôzni „falošní guru a influenceri“. Hovoril aj o nebezpečnom obsahu šíriacom sa v uzavretých, tajných skupinách.

Mikloško preto apeloval na prevenciu. Myslí si, že v prvom rade treba zabrániť tomu, aby dieťa vôbec radikalizácii podľahlo. Za dôležité v tomto smere považuje, aby dospelí trávili dosť času s deťmi. „Ak s dieťaťom trávim čas, dôveruje mi, to je tá najlepšia prevencia,“ okomentoval s tým, že je potom jednoduchšie s dieťaťom o čomkoľvek komunikovať. Treba podľa neho aj regulovať čas strávený na sociálnych sieťach. Myslí si, že ak už dieťa nejakému vplyvu podľahlo, treba si to všimnúť včas. Varovnými signálmi podľa neho sú uzavretosť, izolácia, zmeny nálad či výbuchy. Apeloval na to, že ak to už rodičia nezvládajú sami, mali by vyhľadať odborníkov.

Upozornil však aj na systémové problémy. Hovoril napríklad o nedostatočnom počte detských psychológov a psychiatrov. Poukázal aj na nedostatočnú výmenu informácií v tejto oblasti medzi jednotlivými rezortmi a orgánmi. „Aj v prípadoch, čo sa u nás stali, sa často ukázalo, že tá výmena informácií chýbala,“ povedal. Volal preto po systémových zmenách. Ocenil, že ministerstvo školstva spolu s ďalšími rezortami pripravilo zákon o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Víta, že vďaka tejto legislatíve má vzniknúť koordinačný mechanizmus ochrany detí pred násilím. Treba však podľa neho podniknúť aj ďalšie kroky, napríklad vybudovať systém psychologickej práce s radikálmi. V tejto súvislosti ocenil prácu mimovládnych organizácií, najmä občianskeho združenia IPčko.