Môj profil 
Predplatné
Mikloško patrí k tzv. nezávislým kandidátom na prezidenta, hrdí sa vetou “Nechcem byť prezidentom ani koalície ani opozičných strán.” Ale pri predstavovaní svojho programu prišiel s predstaviteľmi strany OKS, ktorá ho oficiálne podporuje. Druhý fakt je, že Mikloško celý svoj nielen politický život spája s kresťanstvom, ale nedohodol sa s Kresťanským Demokratickým Hnutím a ani o to neprejavil prílišný záujem – spojil sa s OKS, ktorú ak nazveme ateistickou, tak jej lichotíme. Aj osobne ho prišli podporiť poslanec Ondrej Dostál a Peter Zajac. Smutné je, že vedľa nich v jednom rade stál a tak uzatváral túto slepú uličku aj politik, ktorý kedysi dokázal vniesť do politiky pozitívnu energiu, Vladimír Palko.
Sám Mikloško to vysvetľuje tým, že ľudia z OKS sú jeho starí priatelia. Zaujímavý poznatok, ktorý bohužiaľ potvrdzuje tie najhoršie chýry z doby, keď bol ešte aktívnym poslancom (od roku 1990 do 2010).
Jadrom jeho súčasných politických postojov, ktoré prezentoval ako kandidát za prezidenta, je konflikt “Byzantínizmus” versus “Západ”. Je to klasické videnie, zjednodušenie, ktoré je ale podporované súčasným mediálnym hecovaním proti Rusku. Na otázku, čo to ten Západ vlastne je, je ale nielen pre Mikloška ťažko odpovedať. My dodávame, že Západ ani Európa nie sú jednotné a že postoj “proti Rusku” je síce legitímny, ale, ak nepovieme rovno, že je nesympatický, tak je určite zastaralý a nezaujímavý.
Média neodolali pokušeniu predložiť otázku ohľadne prípadnej Mikloškovej ochoty podpísať menovanie Roberta Fica do funkcie sudcu na ústavnom súde. Tu má Mikloško voči Ficovi jednoznačne odmietavé stanovisko a Fica by určite nemenoval.
Jednoznačne až radikálne odmietavé stanovisko prezentoval Mikloško, keď označil dvoch svojich protikandidátov za “nedemokratických”, s ktorými nemieni ani diskutovať. Menovite Marian Kotleba a Štefan Harabin. Na otázku, prečo je Harabin nedemokratický, Mikloško odpovedal:
“Harabin je človek, ktorí sa vo všetkom prispôsobuje tomu, čo mu vyhovuje. Pri všetkej úcte ku všetkým ľuďom, ktorí boli do roku 89 členmi komunistickej strany, aj on bol členom komunistickej strany. Keď bol Mečiar pri moci, bol (Harabin) súčasťou HZDS – aj keď nebol jeho členom, ale bol jeho nominantom. Ten najkonkrétnejší príklad je rok 2008, keď sme hlasovali o Lisabonskej zmluve. Vtedy sme piati poslanci vyhlásili, že za Lisabonskú zmluvu nebudeme hlasovať. … A Harabin, ako člen vlády, hlasoval za túto Lisabonskú zmluvu. Celé HZDS, celý Smer hlasovali za túto Lisabonskú zmluvu.”
To sú dôvody, prečo s ním, ako zopakoval, odmieta diskutovať. “Za takýchto okolností sa nemôže rodiť nejaká demokratická kontinuita, keď svoje názory mení od situácie k situácii,”dodal Mikloško.
Peter Vanád
