Môj profil 
Predplatné
Bratislava 5. augusta (TASR) – Ministerstvo financií SR víta návrh Bruselu, aby boli krachujúce banky zachraňované zo spoločného fondu a existoval jednotný postup riešenia krízových situácií vo finančnom sektore. Vyplýva to z predbežného stanoviska rezortu financií k návrhu európskeho nariadenia, ktoré rezort dnes predložil do medzirezortného pripomienkového konania.
"Súhlasíme s tým, že je potrebné zabezpečiť finančnú stabilitu a rast v eurozóne i na celom vnútornom trhu Európskej únie. Z tohto pohľadu je teda nevyhnutný rýchly pokrok smerom k bankovej únii, ktorým sa prekoná súčasná neistota na finančných trhoch, zlepšia sa podmienky financovania pre zraniteľné krajiny a banky, pričom sa preruší väzba medzi nimi a opätovne sa naštartuje cezhraničná banková aktivita v prospech členských štátov v eurozóne i mimo nej," tvrdí rezort financií vo svojom stanovisku.
Predstavitelia jednotlivých členských štátov Európskej únie sa v máji 2013 predbežne dohodli, že európske banky by v budúcnosti mali byť zachraňované z jedného spoločného fondu, do ktorého budú európske banky v budúcnosti prispievať priebežne. V prvom rade však budú všetky straty, náklady a výdavky spojené so záchranou danej banky znášať jej akcionári a veritelia. "V rámci tejto oblasti bude nevyhnutné jasné a spravodlivé definovanie a nastavenie príspevkov jednotlivých členských štátov do tohto spoločného fondu," uviedlo ministerstvo financií.
Podľa návrhu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk by mali byť členské štáty od uverejnenie tejto smernice do úradného vestníku do 10 rokov povinné vytvoriť národné rezolučné fondy v určitom percente k chránených vkladom. Tieto národné fondy by sa mali následne postupne spájať do spoločného európskeho fondu. Slovensko takýto fond už má. Vznikol pri zavedení bankového odvodu v roku 2012. Tento rezolučný fond má slúžiť práve na "vykrytie" prípadných problémov slovenských bánk.
Slovensko taktiež podporuje návrh, aby existoval jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií bánk. Mali by tak vzniknúť jednotné pravidlá, ako sa budú európske banky v budúcnosti zachraňovať. Jednotlivé štáty, ako aj radu pre riešenie týchto situácií bude informovať o problémoch finančného domu vždy Európska centrálna banka (ECB) ako najvyšší orgán dohľadu.
"Tento návrh vnímame aj ako nevyhnutný krok k zabezpečeniu udržateľného a stabilného prostredia na finančných trhoch. Osobitne v tomto návrhu vítame zavedenie systému, pomocou ktorého by sa skoncovalo s potrebou financovania spomínaného procesu z verejných rozpočtov a teda pomocou prostriedkov daňových poplatníkov," uviedlo ministerstvo financií. Zároveň chce Slovensko na pôde Bruselu presadzovať, aby sa jednotlivé rozhodnutia o záchrane bánk prijímali jednoduchou väčšinou, kedy každý štát bude mať jeden hlas.
Opatrenia na záchranu bánk môžu mať na Slovensko legislatívny dosah. Z predbežného stanoviska rezortu financií vyplýva, že sa do budúcnosti bude možno musieť novelizovať viacero zákonov týkajúcich sa slovenských bánk, ako aj slovenského finančného sektora. Napríklad zákon o bankách alebo o dohľade nad finančným trhom.
Za riziko však považuje ministerstvo aj to, že náklady spojené s príspevkami bánk do spoločného fondu by neskôr mohli finančné domy preniesť na svojich klientov v podobe zníženia úrokov na vkladoch, zvýšenia úrokov pri úveroch, prípadne aj zmenou sadzobníkov poplatkov. "Hospodárska súťaž by však mohla znížiť schopnosť bánk v plnej miere ďalej preniesť náklady na svojich klientov," predpokladá rezort financií.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
