Môj profil 
Predplatné
Mestské noviny sú často skôr propagandou v prospech úradujúcich starostov ako profesionálnou novinárskou prácou. Tvrdí to riaditeľ Transparency international Slovensko (TIS) Gabriel Šípoš na základe výsledkov v poradí druhého hodnotenia užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávnosti mestských novín, ktoré uskutočnila TIS pod názvom Hlásne trúby 2018 v 100 najväčších mestách Slovenska, kde žije polovica obyvateľstva. „Do veľkej miery sú tieto periodiká zneužívané na propagáciu úradujúcich starostov. To je celkom veľký problém, pretože aby boli voľby férové, tak tí kandidáti by mali mať rovnaké podmienky. Pokiaľ niekto, kto je práve pri moci, vydáva za verejné peniaze propagačné materiály, ktoré do veľkej miery informujú o tom, čo sa v samospráve deje, tak volebná súťaž nemôže byť férová,“ povedal na dnešnej tlačovej besede k výsledkom projektu Hlásne trúby 2018 Gabriel Šípoš. Tlačová beseda sa konala mesiac pred voľbami budúcich vedení miest a obcí na Slovensku.
Hodnotenie radničných periodík v 100 mestách sa zameralo na ich päť vydaní od júlového čísla dozadu, čo napríklad v prípade mesačníkov znamenalo čísla od marca do júla. Väčší časový rámec z časových dôvodov a pre množstvo výtlačkov podľa TIS nebol reálne možný. Z 86 novín zaradených do hodnotenia, viac ako polovica – 47 neponúka čitateľom žiaden kritický názor na rozhodnutia a plány radnice, na mestskú politiku, alebo na tento účel vyhradili menej ako percento zo svojho obsahu venovaného samosprávnym témam. Veľká časť úradujúcich primátorov a starostov je tak pred novembrovými obecnými voľbami vo výhode.
Najlepšie v tohtoročnom hodnotení, so skóre takmer 74 percent skončili v hodnotení celkovej prínosnosti noviny bratislavskej mestskej časti Ružinov – Ružinovské Echo. Na opačnom konci indexu prínosnosti radničných novín skončili noviny mesta Veľký Meder Veľkomederský hlásnik so skóre necelých 20 percent. V tomto prípade to však nie je spôsobené výraznou propagandou súčasného vedenia mesta, no noviny majú vo všetkých hodnotených ukazovateľoch podpriemerné výsledky, konštatoval jeden z koordinátorov projektu Michal Piško. V hodnotení popri propagácii súčasného vedenia samosprávy sledovali aj to, či noviny kritizujú opozíciu, spôsob, akým informujú o komunálnej politike, to, či sú články o politike podpísané alebo anonymné a či prinášajú aj opačné názory.
Viaceré radničné noviny, ktoré síce skončili vyššie ako Veľkomederský hlásnik, však majú oveľa výraznejšie problémy s propagáciou až propagandou súčasného vedenia mesta, upozornil Piško. Výraznú propagandu zaznamenalo hodnotenie TIS napríklad v prípade Nitry. Súčasného primátora, ktorý opäť kandiduje na šéfa mesta Jozefa Dvonča, zmienili dva mestské tituly v 10 hodnotených vydaniach spolu 175-krát. Lepšie ako Nitra skončila Banská Bystrica či mesto Humenné, no obe mestá majú tiež výrazné medzery vo vyváženom informovaní o politike samosprávy. Iba v jedinom hodnotenom titule, v Ružomberskom hlase dostal bezplatný priestor protikandidát primátora. Konkrétne lekár Karol Javorka v poslednom júnovom čísle ohlásil, že chce vrátiť zdravie mestu, ktoré teraz vedie Igor Čombor. Pozitívnym príkladom je krajské mesto Prešov, ktorého Prešovský magazín sa dostal z chvosta rebríčka za rok 2016 (73. miesto z 83 miest) až na 2. priečku. Ak pred dvoma rokmi Prešovský magazín nadmerne propagoval primátorku Andreu Turčanovú, v piatich číslach ju zmienil 121-krát, tak v aktuálnom hodnotení mala primátorka 59 zmienok.
Z výsledkov hodnotenia, užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávnosti radničných novín podľa TIS vyplýva, že na vydávanie svojich periodík plánujú samosprávy v tomto roku dať spolu necelé dva milióny eur, teda v priemere 25 tisíc na jednu samosprávu. V skutočnosti je to však oveľa viac, keďže mnohé mestá do výdavkov na svoje noviny nezapočítavajú personálne náklady.
Na to, aby boli radničné noviny kvalitnejšie a objektívnejšie, by podľa TIS bolo dobré zvýšiť tlak verejnosti a možné sú aj legislatívne zmeny. Obyvatelia mesta by mali žiadať, aby za peniaze, ktoré mestá na svoje noviny dávajú, dostávali kvalitné, pravdivé a neskreslené informácie. Druhou možnosťou je zmena zákona, napríklad po vzore susedného Česka, kde sa nedávno zmenil tlačový zákon a v ňom sa zakotvilo, že aj lokálne médiá financované z rozpočtov samospráv sú verejnoprávne médiá a majú z toho plynúce povinnosti. U nás mestské noviny takýto štatút nemajú, dodal na tlačovej besede koordinátor projektu Hlásne trúby 2018 Ľuboš Kostelanský.
.jpg)
