Merkelovej dlhovekosť a ekonomický úspech maskujú pomalý rozvrat politického centra v Nemecku

Berlín 20. februára 2018 (HSP/RT/Foto:TASR/AP/DPA-Bernd von Jutrczenka)

Nemci sa pripravujú na prijatie novej vlády. Ide však o krok, ktorý v skutočnosti nikto nechce. Ani väčšina budúcich ministrov, napriek tomu, že ekonomické údaje sú prekvapivo pozitívne. Silný ekonomický rast, obrovský rozpočtový prebytok a takmer úplná zamestnanosť. Dokonca aj Berlín je, ako sa zdá, veľmi prosperujúce “chudobné, ale sexy” hlavné mesto. Ako to, že v takomto priaznivom období dve hlavné nemecké politické strany sotva dokázali pozbierať polovicu hlasov v minuloročných federálnych voľbách?

Napriek tomu, že finančné údaje naznačujú, že Nemci sa majú naozaj dobre, CDU/CSU a SPD vo voľbách v septembri stratili dokopy 105 miest. A mnohé z týchto lavíc sú teraz obsadené členmi AfD (Alternatíva pre Nemecko), vlasteneckej strany, ktorá sa stane hlavnou opozičnou silou voči ďalšej “veľkej koalícii”.

Angela Merkelová mala šťastie. Jej predchodca, Gerhard Schroeder z SPD, zaviedol nepopulárne ekonomické reformy, ktoré začali prinášať výsledky počas jej prvého funkčného obdobia. Po finančnej kríze v roku 2008, využilo Nemecko slabé euro, ktoré poháňalo jeho exportne orientovanú ekonomiku až do výšin, ktoré sa dajú prirovnať k povojnovému “Wirtschaftswunder” (ekonomickému zázraku).

Vo voľbách v roku 2005 získali socialisti pod vedením Schrödera 34% hlasov, pričom CDU / CSU Merkelovej získalo 35% hlasov. V septembri 2017 však SPD zaznamenala iba 20% (z 25% v roku 2013) a kresťanskí demokrati dostali 32% (41% v roku 2013). To znamená, že takmer polovica nemeckých voličov odmietla dve strany, ktoré spravovali pravdepodobne najstabilnejšiu ekonomiku na svete. A samotná Merkelová bola “odmenená” za tento úspech stratou 65 kresiel.

Výsledkom toho je, že na vytvorenie vlády je potrebných takmer päť mesiacov a členstvo SPD stále nie je spečatené, napriek tomu, že silne uprednostňuje podobný svetonázor. Medzitým bola Merkelová nútená odovzdať ministerstvo financií ako daň za zotrvanie pri moci. Samozrejme, tento krok môže ovplyvniť ďalšiu podporu CDU / CSU v roku 2021.

Jednoducho povedané, berlínska politická reprezentácia je vystrašená. Pretože tradičný povojnový systém bol naštrbený. Koalícia SPD a CDU/CSU krváca, voliči AFD a Slobodných demokratov (FDP), ktorí sa tiež presunuli na antiimigračný postoj.

Väčšina vonkajších pozorovateľov vidí ako dôvod politiku otvorených dverí Merkelovej pre migrantov z Ázie a Afriky. Situácia však nie je taká jednoznačná. Po prvé, pokles SPD začal dávno predtým, než Nemecko súhlasilo s prijatím obrovského množstva azylantov. Strana, kedysi vedená gigantmi ako Helmut Schmidt a Willy Brandt, dnes postráda charizmatické postavy a jej vedenie je vnímané mnohými ako skupina kariéristov bez konkrétnej vízie. Zdá sa, že práve z tohto dôvodu bol Martin Schulz minulý rok menovaný za lídra, ale jeho zúrivo proeurópske postoje väčšinu Nemcov skôr odpudzujú než inšpirujú.

To všetko vedie k politickej paralýze. Minulú jeseň sa Merkelová pokúsila vytvoriť “jamajskú koalíciu” s FPD a Zelenými, ale táto možnosť si po argumentoch o prisťahovalectve a otázkach klímy padla a mnohí pozorovatelia veria, že Lindner cíti, že štyri roky v opozícii sú pre FDP lepšie. v čase, keď je politické centrum na začiatku rozpadu.

To znamenalo, že SPD, ktoré pôvodne vylúčilo dohodu o zdieľaní moci s CDU / CSU, zmenil prístup a vstúpil do rozhovorov. Následne hrozilo, že strana sa rozdelí na viacero krídel. Minulý týždeň sa konečne dosiahla dohoda, ktorá poskytuje SPD rezort financií, ako aj zahraničné veci a prácu. A Merkelová súhlasila s výrazným nárastom verejných výdavkov, aby sa uspokojila ľavicová základňa.

Avšak tieto ústupky nestačia na to, aby niektorí nespokojní členovia SPD, mohli poškodiť postavenie strany a prinútiť viac voličov do náručia radikálnej ľavice a AfD. Tento tlak prispel k Schulzovej rezignácii ako vodcu tento týždeň.

Napriek svojmu zjavnému úspechu je Nemecko v súčasnosti na nestabilnej politickej ceste. Jeho starnúce obyvateľstvo ohrozuje životaschopnosť sociálneho a dôchodkového modelu a masové prisťahovalectvo sa ukázalo ako nepopulárne. Samozrejme, je potrebné urobiť veľké rozhodnutia aj o budúcnosti EÚ, pričom najmä Francúzsko dúfa, že sa bude viac integrovať.

Merkelovej sa pravdepodobne podarilo získať ďalší čas. Existuje však všeobecný pocit, že súčasný pokoj je tichom pred veľkou politickou búrkou v roku 2021.