Suzanne Gloverová, píše pod pseudonymom, keďže má obavy o svoju bezpečnosť a kvôli znepokojivému obťažovaniu, ktoré už zažili iné matky, ktoré sa tiež odvážili prehovoriť o svojich negatívnych skúsenostiach s transgenderizmom.

Kamarátka jej dcéry Belly, Jessica, minulý rok vyhlásila, že randí s iným dievčaťom z ich školy Alexandrou. Avšak Alexandra sa následne rozhodla, že je transgender, a teda je chlapcom, ktorý sa od toho okamihu volá Alex, a tak ju majú všetci oslovovať v mužskom rode – napriek tomu, že je žiačkou v škole, kam chodia výlučne dievčatá.

Nastala smiešno-smutná dráma, keď sa iná spolužiačka Rebecca priznala spolužiačke Laure, že ju sexuálne priťahuje. Laura, ktorá sa tiež prezentuje ako chlapec, ju odmietla s poznámkou, že si vyvodila zlé závery. Avšak, Laura sa neskôr rozhodla, že je nakoniec gay, a tak tento pár teraz randí.

Treba však pamätať na to, že Bella, dcéra horeuvedenej mamy, má iba 13 rokov. Gloverová píše, že ak by jej dcéra odhalila, že je lesbička, nemala by s tým problém. Na druhej strate, počet detí, ktoré teraz tvrdia, že sú súčasťou minoritnej skupiny a vek týchto detí vyvoláva vážne obavy jej, i ďalších rodičov:

Bella odhaduje, že počas minulého roka 12% z jej vekovej skupiny, čiže každá ôsma žiačka o sebe prehlásila, že je lesbička, bisexuálka alebo transgender. Iní rodičia, s ktorými sa táto matka stretáva, udávajú podobné percentá.

A nestáva sa to iba v školách, ktoré sú výlučne dievčenské alebo chlapčenské. Dorothy Stringerová zo strednej školy v Brightone zverejnila v uplynulom novembri  údaje, že majú 40 detí, ktoré nie sú stotožnené s pohlavím, ktoré majú od narodenia. Ďalších 36 z 1600 detí tvrdí, že sú rodovo premenlivé… Podľa posledného sčítania vlády ohľadom sexuálnej identity, ktoré bolo vykonané anonymne, 1,6% dospelých žien v Anglicku identifikuje samých seba ako lesbičky, “homosexuálov” alebo bisexuálov. Aj napriek tomu, že tento údaj sa nesleduje, odhaduje sa, že počet transgender osôb sa pohybuje niekde medzi 0,2% až 1%.

Berúc do úvahy tieto údaje, píše Gloverová, existuje „obrovská priepasť“ medzi štatistikami a týmito prípadmi na školách – najmä medzi dievčatami. V podstate, jej dcéra nedostala v škole žiadne informácie o tom, ako mať heterosexuálny vzťah, avšak bola poučená v rámci seminára o „rodových a sexuálnych preferenciách,“ ktorý viedli piati z transexuálov na škole, jeden non-binárny (neidentifikujúci sa ani ako muž, ani ako žena) a homosexuáli zo strednej školy.“ Táto prednáška zahŕňala prezentácie o definíciách rôznych slov ako „transgender, asexuálny“ a pod. Byť normálny, je však prezentované ako ďalšia možnosť, napriek oficiálnym štatistikám, ktoré ukazujú, že iba nepatrný zlomok populácie sa identifikuje ako LGBTQ.

„Jednému slovu však Bella nerozumela. A to bolo ´Cisgender.´ Toto slovo, je definované ako ´ľudia, ktorých rod je v súlade s pohlavím, s ktorým sa narodili´. Inými slovami, Bellu učili, že je onálepkovaná tým, že sa narodila ako dievča a chce takou aj zostať. Zmätená mi po škole povedala: ´Ja som dievča. Páči sa mi byť dievčaťom. Doteraz som si nemyslela, že to potrebujem ospravedlňovať.“

A mnohé študentky sa práve takto cítia. Žiačok sa na hodine opýtali, aby sa prihlásili, či prezentáciu považujú za „užitočnú a radostnú,“ a Bella povedala svojej mame, že cítila, že musí zdvihnúť ruku, aby sa vyhla obviňovaniu z transfóbie napriek faktu, že sama nevie, či je s tým stotožnená. Bella a mnoho iných študentiek sa teraz snaží vyhnúť sa rodu či sexualite úplne, pretože zažili, že dievčatá, ktoré sa opovážili klásť otázky, boli agresívne konfrontované spolužiačkami. Zabudnúť používať transgenderové alebo non-binárne osobné zámená, ako ´on´ či ´ona,´ keď hovoríte so študentkami, na vás môže zniesť okamžitý hnev iných dievčat.

Niečo sa zjavne deje, píše Gloverová a poznamenáva, že nedávna štúdia môže vysvetľovať, prečo krivka transgender tínedžerov rapídne stúpa.

Výskumníčka verejného zdravia z Brownovej Univerzity, Lisa Littmanová odhalila, že ´sociálna nákaza´ môže byť tým zdôvodnením, a možno práve preto boli dievčatá viac náchylné sa prispôsobiť rodovej dysfórii, ak zistili, že to robia aj iné. Ak prehlásili, že sú transgender, rodičia tiež poznamenali, že ich deti sa stali viac populárnymi, získali viac followerov na sociálnych sieťach a boli viac „chválené.“ Jeden rodič dodal: ´Byť transsexuálom je ako byť zlatou hviezdou v očiach iných tínedžerov.´

Na druhej strane sa pojem ´cisgender´ stal akoby nadávkou na tých, čo majú normálnu sexuálnu orientáciu. Rodičia sa pre prieskum vyslovili, že ich trans deti sa normálnym deťom vysmievali a označovali ich za ´hlúpych a nudných,´ a tiež ich ´znevažovali´ pre ich ´heterosexualitu, manželstvo či rodinu.´ Bella hovorí, že pozná ten pocit: ´Keď rozprávam iným dievčatám o tom, že sa mi páčia chlapci, správajú sa ku mne, akoby som bola hlúpa a nechápala to. Je to ako keď ste normálny a páči sa vám opačné pohlavie, pre nich nemôžete byť hlbokým a rozvinutým človekom.´

V skratke, deti sú otrávené týmito ideológiami, a tento fakt má vážne dopady na to, ako vidia svet. Vlastne, hyper-sexualizácia je vo všetkom – mnoho študentov má pocit, že ak sa im niekto páči, hneď to  znamená, že musia byť homosexuáli, lesbičky alebo sexuálne zameraný voči tejto osobe – ničí to detské priateľstvá.

„Devastujúci dopad je zjavný aj na dievčenských kamarátstvach… Zmätená Bella sa zamýšľa, či sa niektorým dievčatám z triedy tiež nepáči. Ako matka, som pre ňu vybrala dievčenskú školu, aby sa nemusela týmito obavami zaoberať. A nakoniec mi Bella ukázala správu, ktorú jej poslala kamarátka, ktorá sa jej pýtala, či už niekoho pobozkala. Keď Bella odpísala, že nie, kamarátka jej odpísala: ´A nechcela by si to vyskúšať so mnou?´“

„Pretože Bella a jej najlepšia kamarátka sú nerozlučné, tiež sa o nich rozprávalo, že sú lesbičky. Nie žeby mala niečo voči lesbičkám, avšak nie je jednou z nich. Moja dcéra tiež hovorí, že lesbické páry sa v škole veľmi neprejavujú, skôr majú vzťahy cez sociálne média. Zjavne maju radi intenzívne turbulencie – s veľkou drámou a rozchodmi a zmiereniami – a niekedy zverejňujú fotky, kde sa bozkávajú.´“

13-ročné dievča prichádza zo školy domov a hovorí svojej mame, že je znepokojená, pretože je „nudná,“ lebo je dievča, ktoré si nemyslí, že je chlapec a nespráva sa, akoby bola lesbička. Jej matka, (a je potrebné to zdôrazniť), by pritom nemala problém s tým, ak by sa aj jej dcéra identifikovala ako lesbička, avšak považuje hyper-sexualizovanú atmosféru, propagáciu transgenderizmu a sexuálnych ideológií mladým deťom za enormne problematickú.

Tieto zmätené deti sú budúcou generáciou. A toto, by nás naozaj malo desiť.

Preklad Viktória Dandárová