Môj profil 
Predplatné
Najnovšia verzia tzv. Svetového magnetického modelu, ktorý opisuje magnetické pole planéty a je základom všetkej modernej navigácie pre lode na mori znázorňujúcej sa na aplikácii Google Maps na smartfónoch, vyšla v roku 2015 a mala by trvať až do roku 2020, ale magnetické pole Zeme sa mení tak rýchlo, že výskumníci ho musia aktualizovať už v januári tohto roka 2019.
“Odchýlka sa neustále zvyšuje,” hovorí pre portál Nature Arnaud Chulliat, geomagnetológ na University of Colorado Boulder a amerického Národného strediska pre výskum oceánu a atmosféry (NOAA).
Problém čiastočne súvisí s pohyblivým pólom a čiastočne s inými posunmi v hlbokom vnútri Zeme, kde toky tekutej hmoty v jadre vytvárajú väčšinu magnetického poľa, ktoré sa v priebehu času mení.
Napríklad v roku 2016 sa časť magnetického poľa dočasne dala do pohybu hlboko pod severnou časťou Južnej Ameriky a východnou časťou Tichého oceána. Tento posun sledovali napríklad satelity Európskej vesmírnej agentúry.
Začiatkom roku 2018 výskumníci z NOAA a Britského geologického prieskumu v Edinburghu po každoročnej kontrole všetkých možných zmien v magnetickom poli Zeme zistili nepresnosti prekračujúce prijateľnú hranicu pre navigačné chyby.
Chulliat hovorí o “zaujímavej situácii”, ktorej vysvetlením je to, že geomagnetický pulz v roku 2016 pod Južnou Amerikou a zmeny z toho vyplývajúce prišli v najhoršom možnom čase, hneď po aktualizácii Svetového magnetického modelu v roku 2015.
Navyše, severný magnetický pól putuje akýmisi nepredvídateľnými spôsobmi, pretože kým v polovici 90. rokov zvýšil svoju rýchlosť pohybu až na 55 kilometrov za rok, do roku 2001 sa už nachádzal pod Severným ľadovým oceánom a v roku 2018 prekročil líniu Medzinárodnej dátumovej hranice a vstúpil na východnú pologuľu smerujúc na Sibír.
Na základe toho sa podľa Chulliata uvedené oblasti “stávajú náchylnejšie na veľké navigačné chyby”.
Dôvodom, prečo k tomu odchádza, sú “hydromagnetické” vlny, ktoré vznikajú hlboko v jadre našej Zeme. Najnovšie ide o vysokorýchlostný prúd tekutého železa pod Kanadou, ktorý sa zdá byť rozmazaný a oslabený magnetickým poľom pod Kanadou, vysvetľuje Phil Livermore, geomagnetizér na Univerzite v Leedse, čo znamená, že Kanada v podstate stráca magnetický ťah v porovnaní so Sibírou.
“Zdá sa, že umiestnenie severného magnetického pólu je riadené dvoma veľkoplošnými závesmi magnetického poľa, z ktorých jeden je pod Kanadou a druhý pod Sibírou, a teraz sibírske miesto vyhráva súťaž,” skonštatoval Livermore.
Podľa britského The Express sa zdá, že akoby šlo možno aj o zámenu severného magnetického pólu na južný a naopak, čo by sa malo udiať raz za 200-tisíc až 300-tisíc rokov. Posledný výmena nastala však ešte pred 780-tisíc rokmi, pokus o výmenu pólov údajne prebehol pred 40-tisíc rokmi, ale nakoniec k tomu nedošlo. Podľa vedcov k tomu môže dochádzať práve teraz a dokončí sa až do konca tisícročia.
