Dva týždne od veľkolepého zatmenia Slnka prichádza aj zatmenie Mesiaca. Na jeho pozorovanie si však treba privstať

Astronómovia priblížili, že začiatok zatmenia, keď Mesiac vstúpi do polotieňa (3:23), je ešte nepozorovateľný. O približne pol hodinu si však už môžeme všimnúť, že jeho ľavý horný okraj je mierne tmavší. Mesiac začne vstupovať do úplného tieňa o 4:34 a zapadne o 5:58.

„S pribúdajúcim zatmením bude však aj obloha čoraz svetlejšia, no Mesiac v súhvezdí Vodnára uvidíme stále dobre. Ak sa naň pozrieme triédrom alebo malým ďalekohľadom, uvidíme, že ani časť ponorená v tieni nie je úplne čierna, ale má červenohnedé sfarbenie,“ doplnili SZA s tým, že krátko pred západom Mesiaca bude z neho viditeľná len malá osvetlená časť. Tá najväčšia fáza zatmenia, kedy sa dostane do úplného tieňa približne 93 percent priemeru mesačného disku, nastane však až pod obzorom. Podľa astronómov to ale nemení nič na tom, že pohľad naň bude pred západom pôsobivý, a to aj na svetlejšej oblohe.

Keďže sa zatmenie udeje pomerne nízko nad obzorom, na jeho pozorovanie je najlepšie vybrať miesto s dobrým výhľadom na juhozápadný obzor. SZA pripomína, že naposledy sme z územia SR pozorovali zatmenie mesiaca 7. septembra minulého roku. Ďalšie čiastočné zatmenia nastanú 12. januára 2028 a 6. júla 2028. Tie však budú podľa astronómov pomerne nevýrazné. Oveľa krajšie, a dokonca úplne zatmenie Mesiaca, budeme pozorovať na Silvestra 2028.

Astronómovia súčasne vysvetlili, že zatmenie Mesiaca vzniká pri jeho prechode zemským tieňom, keď je na opačnej strane oblohy ako Slnko. Mnohí by si tak pomysleli, že by zatmenie mohlo nastať pri každom splne.

V skutočnosti však Mesiac zemský tieň väčšinou minie. Rovina jeho obežnej dráhy je voči rovine obežnej dráhy Zeme okolo Slnka sklonená o 5,1° a úplný tieň Zeme má vo vzdialenosti Mesiaca uhlový priemer len približne 1,5°. Ak by Zem nemala atmosféru, jej úplný tieň by siahal do vzdialenosti asi 1,4 milióna km a v strednej vzdialenosti Mesiaca by mal priemer vyše 9 000 km. To je takmer trojnásobok priemeru Mesiaca. Na časť jeho povrchu ponorenú do úplného tieňa by preto nedopadalo priame slnečné svetlo. Slnečné lúče sa však v zemskej atmosfére lámu a rozptyľujú,“ priblížili astronómovia a vysvetlili, že kratšie vlnové dĺžky sa rozptyľujú účinnejšie, zatiaľ čo červené a oranžové svetlo atmosférou ľahšie prechádza a lom ho nasmeruje do zemského tieňa. To je zároveň to, prečo má zatienená časť Mesiaca červenkasté sfarbenie.