Jadrové elektrárne by mali prejsť testami odolnosti voči suchu a horúčavám

„Pre existujúce elektrárne by leto 2026 malo viesť k úvahe nad klimatickými stress testami podobne, ako sa previedli stress testy po Fukušime,“ povedal Nosko.

Takéto preverovanie by podľa neho malo ukázať, čo sa stane pri hydrologických podmienkach výrazne horších, než boli doteraz zaznamenané historické minimá, a ako dlho je možné elektráreň za takýchto okolností udržať vo výrobe.

Scenáre by mali počítať najmä so súbehom extrémne nízkych prietokov, nízkych hladín riek, vysokej teploty vody a vysokej teploty vzduchu.

V prípade Slovenska by podľa Noska bolo vhodné analyzovať aj situáciu, pri ktorej by dlhodobý nedostatok alebo absencia zrážok znížili hladiny Váhu a Hrona a vysoké teploty by zároveň ovplyvnili vodné nádrže a podmienky chladenia.

„Tu nejde o maľovanie čertov na stenu, ale scenárové plánovanie uvažuje aj nad nepredstaviteľnými situáciami, aby sa preverili systémy a zvýšila pripravenosť celkovo,“ uviedol.

Leto 2026 zároveň upozornilo na problém improvizovaných zásahov počas energetickej krízy. Ak je potrebné počas problémov upravovať koryto rieky alebo uskutočňovať mimoriadne technické zásahy iba preto, aby voda dosiahla odberné zariadenie elektrárne, vhodnejšie je podľa Noska počítať s takýmto scenárom už pri návrhu zdroja.

„Je rozumnejšie taký scenár riešiť ex ante v konštrukcii elektrárne, než ex post počas energetickej krízy,“ dodal.