Lev XIV. v Buenos Aires: Rodina je výnimočným miestom stretnutia s Kristom

Vo svojom príhovore vychádzal z liturgických textov dnešného výročia posviacky Lateránskej baziliky, katedrály rímskeho biskupa. Oslovil najmä rodiny, ktoré povzbudil, aby rástli hlásaním evanjelia a stali sa tak Božími príbytkami s Kristom ako pevným základom.

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Svätá omša

Buenos Aires, Pamätník Španielov

9. novembra 2026

Drahí bratia a sestry,

srdce mi prekypuje radosťou, keď dnes s vami slávim svätú Eucharistiu. „Poďte a pozrite na diela Pánove“ (Ž 46, 9), pozýva nás dnes žalmista. Moja návšteva tejto argentínskej krajiny mi umožňuje vidieť na vašich tvárach nadšenie viery, ktorá je veľkým darom Ducha v nás. Najkrajším dielom, ktoré nám Pán zveril, je jeho Cirkev. Tá sa stáva viditeľnou zakaždým, keď sa Boží ľud zhromažďuje okolo jedného stola, aby mu vzdával vďaky.

Výročie posviacky Lateránskej baziliky, ktoré dnes slávime, nás privádza k samotnému základu nášho bytia Cirkvou. Bazilika svätého Jána v Lateráne je sídlom rímskeho biskupa, pápeža, a ako taká je znamením jednoty a spoločenstva pre všetky cirkvi sveta. Práve preto sa nazýva „matkou všetkých cirkví“.

Materstvo rímskej Cirkvi sa prejavuje v službe spoločenstvu, aby sa všetci pokrstení navzájom uznávali za bratov a sestry v jedinom dome. V Cirkvi sme totiž všetci prijatí do Božej rodiny, „postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi“ (Ef 2, 19 – 21). Práve obraz chrámu spája čítania, ktoré sme počuli.

Evanjelium nám v tejto súvislosti rozpráva o rozhodnom Pánovom geste: Ježiš si urobil z povrázkov bič a vyhnal kupcov z chrámu (porov. Jn 2, 15). Chcel tak Otcovmu domu vrátiť jeho pravý zmysel. Ľudstvo je odjakživa pokúšané obchodovať s Bohom. Je to pohanská logika „dávať, aby sme dostali“, ilúzia, že si môžeme získať Božiu priazeň tým, že mu na oplátku ponúkneme niečo vlastné. Kristus toto zmýšľanie od základu mení: Boh je Otec, ktorý je vždy pripravený darovať nám všetko, čo je pre nás dobré. Chrám, príbytok jeho prítomnosti, sa tak opäť stáva domom modlitby pre všetky jeho deti.

Z tohto domu podľa videnia proroka Ezechiela vyteká rieka, ktorá prúdi spod prahu smerom na východ (porov. Ez 47, 1). Je to obraz plný významu: jej vody uzdravujú všetko, čoho sa dotknú, vracajú život stvoreniu a dávajú rásť najrozličnejším stromom, ktorých plody sa nikdy neminú. Vody tečú do oblasti Araby. Biblický text tým označuje púštne územie, ktoré sa zvažuje k veľkej preliačine Mŕtveho mora, kde, ako naznačuje už jeho názov, nič nerastie. A predsa sa jeho vody uzdravia: rýb je v ňom nesmierne veľa a všetko živé sa znovu rodí. Kde bola smrť, tam je teraz život; kde bola choroba, tam je teraz zdravie; kde bola vyprahnutosť, tam je teraz plodnosť.

Žalm nám potom hovorí o zemi, ktorá sa chveje, a o vrchoch, ktoré padajú na dno mora. Tieto obrazy odrážajú krehkosť a chaos, s ktorými sa často stretávame v ľudskom živote. Aj naše rodiny totiž niekedy prežívajú zložité situácie: nedostatok stability, sociálne ťažkosti, neisté zamestnanie, domáce násilie, bolestné rozchody, závislosti, ktoré ničia a narúšajú rodinné vzťahy. Uprostred všetkého tohto utrpenia a kríz nám Božie slovo žiari nádejou: Boh je medzi nami, nemusíme sa báť. „Boh je naše útočište a sila aj najistejšia pomoc v súžení“ (Ž 46, 2). Na skale, ktorou je Kristus, nachádzajú naše rodiny i celá spoločnosť základ, ktorý podopiera dom a chráni ho pred búrkami, ktoré sa naň valia (porov. Mt 7, 24 – 27).

Keď dnes slávime výročie posviacky Lateránskej baziliky, oslavujeme znamenie spásnej prítomnosti Boha Otca v jeho Cirkvi. Cirkev ako chrám Ducha a tajomné Kristovo telo ponúka živú vodu, ktorou je Ježiš a ktorá uzdravuje naše rany (porov. Jn 4, 14). Aj naše rodiny pri Pánovi, v jeho dome, znovu nachádzajú silu a zdravie a neprestávajú prinášať ovocie.

Najdrahší bratia, Kristus nám svojím zmŕtvychvstaním už pripravil miesto vo svojom srdci: prijmite túto milosť vo svojich rodinách! S ním a v ňom sa každá rodina môže stať semenom skutočnej obnovy tejto krajiny. Dejiny, kultúra a spoločnosť Argentíny našli v rodine prameň, z ktorého čerpali základné hodnoty svojho ľudu. Vo vašej krajine, kde sa stretávajú rozličné kultúry a etniká, bola rodina miestom odovzdávania viery, ľudských čností, kultúry práce, úcty k starším, ochrany života a vernosti danému slovu. Nepoddávajte sa preto hlasom, ktoré opakujú, že kresťanská rodina je prežitkom. Naopak, dnes viac než kedykoľvek predtým predstavuje pevný oporný bod uprostred mnohých neistôt našej doby.

Otvorte dvere svojich domovov Kristovi: hovorte svojim deťom o Ježišovi prirodzene a zostávajte v ňom zjednotení. V dôvernom prostredí domáceho krbu sa viera odovzdáva spolu so životom prostredníctvom tých najjednoduchších gest: požehnania pred jedlom, modlitby pred spaním, vzájomného odpustenia a počúvania, starých rodičov, ktorí učia modliť sa, účasti na nedeľnej svätej omši či prípravy na duchovnú obnovu alebo púť. Rodina je totiž privilegovaným miestom poznávania Krista a stretnutia s ním. Náš milovaný pápež František, ktorý bol biskupom tohto mesta, to vyjadril s veľkým zanietením: „Rodina je povolaná zdieľať dennú modlitbu, čítanie Božieho slova a eucharistické spoločenstvo, aby v nej rástla láska a premieňala sa čoraz viac na chrám, v ktorom prebýva Duch“ (posynodálna apoštolská exhortácia Amoris laetitia, 29).

Drahé rodiny, vyzývam vás, aby ste sa stali aktívnymi nositeľkami evanjelizácie! Argentínska Cirkev vás potrebuje. Podporujte v ich poslaní biskupov, farárov, pastoračných pracovníkov a katechétov. Život tejto Cirkvi nadobúda nový zápal, keď rodiny oživované vierou zostávajú zjednotené a uskutočňujú svoju službu ohlasovania radostnej zvesti. Vaše rodiny tak zakúšajú obnovenú plodnosť, keď svoje výchovné poslanie prežívajú „ako skutočnú službu, ktorou sa hlása a šíri evanjelium, a tak sa sám rodinný život stáva cestou viery a určitým spôsobom aj úvodom do kresťanského života a školou nasledovania Krista“ (sv. Ján Pavol II., posynodálna apoštolská exhortácia Familiaris consortio, 39).

Panne Márii z Lujánu a svätému Jozefovi, jej manželovi, zverujeme všetky naše rodiny. Práve vo Svätej rodine z Nazareta našiel Boží Syn svoj domov na svete. Nech nás požehná, aby sa aj naše domovy stali chrámami jeho prítomnosti.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk