Keď sa saudský princ začne báť o svoj trón

Na prvý pohľad stabilná Saudská Arábia totiž zametá pod koberec množstvo neriešených sporov, ktoré môžu viesť k jej rozpadu, či zmene režimu. Korunný princ Mohammad bin Salmán (vládnuci de facto od roku 2017) môže byť posledným kráľom v 94-ročnej histórii saudského kráľovstva. Čo vlastne drží monarchiu pohromade?

Mohammed bin Salmán si uzurpoval kráľovské kreslo absolutisticky, hoci v minulosti bola moc zdieľaná s viacerými staršími princmi. (Hlavné rozhodnutia sa prijímali konsenzom v súlade s islamským princípom „šúry“.)

Ďalším vratkým bodom je wahábizmus. Ide o puritánsky variant sunnitského islamu z 18. storočia. Saudská Arábia ho podporuje, čím získava rešpekt duchovenstva – aj napriek tomu, že wahábizmus odsudzuje diktátorskú moc sústredenú do pozície korunného princa.

Mohammed bin Salmán ale provokuje tým, že sa vo svojom vládnutí nedrží prísneho náboženského hnutia. Liberalizácia za účelom zlepšenia obrazu krajiny u západných spojencov a udržaní spokojnosti mladých ľudí viedla k „povoleniu ženám riadiť auto, zrušeniu mužských opatrovníkov pre cestujúce ženy, uvoľnení ženského „dress-code“, znovuotvoreniu kín a k povoleniu rockových koncertov a umeleckých festivalov,“ uvádzať portál Necenzúrovaná Pravda. Ešte väčšou ranou pre wahábistických duchovných bolo odoprenie právomocí náboženskej polície a ich postavenie do poradnej role.

„Urazil prakticky každú členskú základňu kráľovskej rodiny,“ uvádza Chas Freeman, bývalý americký veľvyslanec v Saudskej Arábii.

Bohatá ale vratká

Superbohatá Saudská Arábia však nie je dostatočne ekonomicky silná, aby čelila výzvam, ktoré si sama spôsobila. Ak odhliadneme od rozprávkových príjmov z ropy, neostáva najväčšej krajine na Arabskom polostrove takmer nič.

Saudská Arábia dotuje prakticky všetkých a nezdaňuje skoro nikoho (v súčasnosti jestvuje len 15% daň z pridanej hodnoty). Každý štát ale potrebuje, aby jeho občania pracovali a podnikatelia zvyšovali príjmy štátneho rozpočtu.

Saudské kráľovstvo má pomerne mladú populáciu. Takmer dve tretiny saudských občanov sú mladší ako 30 rokov. To, čo sa javí v iných štátov ako požehnanie, predstavuje v Saudskej Arábii problém. Množstvo mladých nezamestnaných ľudí chce mať vysoký životný štandard aj bez práce podobne ako ich predkovia.

Dve tretiny zamestnaných Saudov tvoria štátni zamestnanci. Ich platy tvoria až 40% rozpočtu kráľovstva. Podnikateľský sektor má potom problém najať pracovníkov, keď mu konkurujú vládou zriadené zamestnanecké pozície.

Nebezpečná Saudská Arábia

Vízia Mohammeda bin Salmána predstaviť Saudskú Arábiu ako bezpečné kráľovstvo na dovolenku i podnikanie (po vzoru iných blízkovýchodných monarchií) zlyháva pri pohľade na zbytočný konflikt s jemenským hnutím Ansar Allah (Hútiovia).

Je to obrovský neúspech. Ani zbrane a ďalšia pomoc zo strany Spojených štátov amerických nepomohli spacifikovať vzbúrený región. Uzavreté prímerie z roku 2022 Saudi opätovne v júli tohto roku porušili. Húsíovia následne zbombardovali saudské letiská (13 ľudí zahynulo, 300 bolo zranených) a presunuli vojnu na saudské územie (útočili na rafinérie ropy, ropovody, ropné polia).

Neschopnosť armády zvíťaziť nad jemenskými povstalcami súvisí s jej „rozdelením“. Vzájomná izolácia jednotlivých zložiek ozbrojených síl má znížiť šance na uskutočnenie prevratu. Mohammed bin Salmán rozdelil armádu, postavil jednotlivé zložky proti sebe a využíva národnú gardu, aby dozerala na prípadnú nespokojnosť v armáde.