-Grécki voliči začiatkom júla výraznou väčšinou odmietli reštriktívne ekonomické opatrenia na to, aby krajina ostala v eurozóne a nezbankrotovala. O pár dní neskôr sa k nim však vláda Alexisa Tsiprasa zaviazala, aby uzavrela dohodu s európskymi veriteľmi. Ako tento vývoj vníma grécka spoločnosť?-

Na to nie je jednoduché odpovedať. Podľa posledných prieskumov viac ako 70 % Grékov chce zostať v eurozóne. Na druhej strane približne 80 % ľudí si myslí, že dosiahnutá dohoda je pre Grécko zlá a nevýhodná.

-Ako vnímajú skutočnosť, ktorá sa objavila v týchto dňoch, že bývalý minister financií Varoufakis potajomky pripravoval prechod na inú menu, hoci oficiálne niečo podobné grécka vláda popierala? Myslíte si, že Grécko hralo vabank pri rokovaniach s veriteľmi?-

Nemyslím si, že hrali vabank. Súčasnej vláde dali grécki voliči dôveru s dvoma jasnými mandátmi. Prvý je udržať krajinu v eurozóne a druhý ukončiť politiku rozpočtových škrtov. Oba ciele sa mohli zrealizovať, keby európske štruktúry umožnili v januári zrealizovať Syrize jej ekonomický program, ktorý mal veľmi mierny sociálnodemokratický charakter, čiže nešlo o žiadny ľavicový radikalizmus, ako sa často píše. Podobal sa skôr na severský ekonomický model s investíciami do ľudského kapitálu, vzdelávania, vedy. Teda na model, ktorý je aj v súlade s Lisabonskou stratégiou Európa 2020. Z hľadiska ekonomickej teórie to bol príklad keynesiánskeho modelu podpory hospodárstva s rozsiahlymi investíciami, ktoré mali podporiť domáci dopyt. Ak by mohla grécka vláda napĺňať tento program, myslím si, že by nenastal žiadny problém. To však Euroskupina, čiže zoskupenie ministrov financií eurozóny, odmietla. Zvláštne je, že takáto neformálna skupina bez jednoznačne ukotvených pravidiel rozhodovania zmietla zo stola program, ktorý bol v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ, ktorú odobrili všetky jej členské štáty. Euroskupina neumožnila, aby grécka vláda realizovala svoj volebný program, čo zdôraznil nemecký minister financií Wolfgang Schäuble slovami, že voľbami sa nič nemení.

-Prečo k tomu došlo? Išlo o vyšší politický záujem, najmä, keď grécka vláda odmietla dovtedajšiu politiku odporúčanú veriteľmi?-

Jednoznačne. Najmä z pohľadu írskeho alebo španielskeho ministra, ktorí musia vo svojich krajinách rovnako čeliť vysokej nezamestnanosti pre rozpočtové škrty. V ich záujme nie je podobný precedens, ktorý by mohol posilniť ľavicové alebo antieurópske politické strany, ako sú Podemos alebo Sinn Féin. Neakceptovateľné to bolo aj z pohľadu ministra Schäubleho, ktorý roky podporuje politiku rozpočtových škrtov v protiklade s keynesiánskym modelom rozvoja ekonomiky. Na druhej strane Grécko mohlo zvládnuť expanzívnejší rozpočtový program, pretože v tomto roku malo uhradiť dlh v celkovej výške 2,2 % z hrubého domáceho produktu, čo nie je veľa. Grécko však nedostalo potrebnú podporu, pretože ho nezahrnuli do programu „kvantitatívneho uvoľňovania“, teda odkupovania štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu Európskou centrálnou bankou (ECB), ktorý dostal zelenú desať dní predtým, ako vyhrala voľby Syriza. Viacerí poprední ekonómovia eurozóny ako Paul De Grauwe alebo Charles Wyplosz upozornili, že takýto krok je v rozpore so štatútom ECB. Neboli dokonca akceptované ani dlhopisy komerčných bánk, čo ochromilo grécky medzibankový trh. Stalo sa tak aj napriek tomu, že grécke banky v roku 2014 prešli záťažovými testami ECB. Bola to politická intervencia, ktorá znemožnila suverénnemu štátu realizovať vlastnú ekonomickú politiku. Preto si nemyslím, že to bola zo strany Grécka nejaká hazardná hra. Ich vláda sa len snažila naplniť mandát, ktorý dostala od voličov v januári a po referende v júli.

-Pochádzate z Maďarska, teda člena bývalého socialistického bloku krajín, ktoré boli a mnohé stále sú ekonomicky nižšie ako Grécko. Štáty ako Slovinsko, Slovensko, pobaltské krajiny, ktoré mali v minulosti tiež problémy s rozpočtovou disciplínou, však teraz veľmi tvrdo kritizujú Grécko a podporujú nemecký postup. Prečo je to tak?-

Sú to krajiny, ktoré museli zároveň v minulosti tvrdo šetriť a uplatňovať rozpočtové škrty. V posledných rokoch realizujú neoliberálnu hospodársku politiku. Napríklad Slovensko a Estónsko veľmi sprísnili rozpočtovú politiku. Obe krajiny majú pritom nízku mieru rozpočtového prerozdeľovania. V ich politických systémoch chýbajú skutočné ľavicové strany. Na Slovensku reprezentuje Smer len veľmi miernu podobu sociálnodemokratickej strany na rozdiel od tradične ľavicových strán v severských krajinách alebo v Grécku.

-Fínsko je však súčasťou tejto skupiny škandinávskych krajín, a predsa tiež tvrdo kritizuje Grécko a jeho ekonomickú politiku…-

Fínsko má pravicovo-konzervatívnu vládu. Ostatné škandinávske krajiny nie sú členmi eurozóny. No ak sa pozrieme na ich súčasnú hospodársku politiku, tak masívne investujú do vzdelávania, sociálnej infraštruktúry a vytvorili ekonomiky s vysoko kvalifikovanými pracovnými miestami. A to je moment, ktorý politické elity v strednej a východnej Európe podceňujú. Globálne konkurencieschopní budete len vtedy, keď investujete do ľudského kapitálu. A to je presne to, čo hovorí aj EÚ. Pokiaľ nebudete investovať do ľudského kapitálu a nebudete povzbudzovať domáci dopyt, ekonomika sa nebude dostatočne rozvíjať. Aj preto si myslím, že politika tvrdých škrtov nemá zmysel. Ďalším dôvodom, prečo tieto krajiny podporujú Nemecko, je ich závislosť od neho. A teraz si predstavte, že slovenský minister financií Peter Kažimír by povedal, že podporujeme Grécko, čo by to asi spravilo so slovensko-nemeckými ekonomickými vzťahmi? Preto Slovensko i ďalšie krajiny v strednej a východnej Európe politicky nasledujú Nemecko, napríklad aj pri hlasovaní v rámci Euroskupiny.

-Na druhej strane táto orientácia núti tieto krajiny byť fiškálne zodpovedné…-

Čo to znamená byť fiškálne zodpovedný?

-Znižovať schodok verejných financií s cieľom dosiahnuť vyrovnaný rozpočet…-

To nie je fiškálna zodpovednosť. V prvom rade sa musíte pozrieť na potrebu výdavkov v krajine, do čoho musíte investovať zdroje. Ak máte nízke výdavky na školstvo, je potrebné ich zvýšiť. Ak má krajina nízke výdavky na vedu a výskum, opäť je dôležité ich zvýšiť. To je zároveň príklad Slovenska. Jeho výdavky na školstvo, veda a výskum počas posledných 10 – 15 rokov boli veľmi nízke. Takýto stav nepovažujem za fiškálne zodpovedný. Ak by sa však tieto výdavky výrazne zvýšili, tým by narástla pridaná hodnota celej slovenskej ekonomiky. Vtedy by som hovoril o fiškálne zodpovednej politike. Ale len škrtať a škrtať? To je neoliberálny populizmus. Pokiaľ Slovensko nebude investovať do školstva, výskumu a vývoja, ostane len montážnou halou Európy a nezmení sa na inovatívnu a vysoko kvalifikovanú ekonomiku. Rozpočtové škrty nie sú fiškálne zodpovedné, je to len krátkozraký populizmus.

-Ak sa vrátim k zákonom, ktoré prijal grécky parlament v reakcii na dohodu s veriteľmi, mnohí ekonómovia kritizujú zvyšovanie daní, ktoré nemusí priniesť vyššie príjmy, ale naopak, môže Grécko držať v recesii. Ako to vnímate vy?-

Ja si myslím, že tieto opatrenia recesiu v krajine len prehĺbia. Čo je podstatou týchto opatrení? Grécko má najnižší podiel výdavkov na školstvo v celej EÚ. Nedochádza k žiadnemu nárastu. Grécko má najnižší podiel výdavkov na výskum a vývoj a opäť žiadne financie navyše. Nie sú tam žiadne progresívne dane, ktoré by zdanili boháčov presúvajúcich svoje prostriedky na účty v zahraničí. Naopak, vyššie dane sa dotknú cestovného ruchu, čo môže úplne pochovať toto dôležité odvetvie gréckej ekonomiky. Najchudobnejší dôchodcovia prichádzajú o sociálnu podporu. Dôchodky sa v posledných rokoch v priemere znížili o 50 % a aj toto opatrenie zníži domáci dopyt. Toto všetko povedie k recesii, v ktorej slabší výkon ekonomiky spôsobí, že krajina nesplní rozpočtové ciele. To vytvorí tlak na ďalšie škrty, ktoré destabilizujú grécku ekonomiku ešte viac. Preto očakávam, že do konca roka dôjde k jej kolapsu. Budúci rok bude čeliť podobnému problému ako pred niekoľkými týždňami, no v omnoho horšej podobe.

-Pôsobíte momentálne v Grécku. Aká je situácia v krajine?-

Som v Aténach a dennodenne vidím informácie o prepúšťaní zamestnancov. Ľudia nechcú investovať, nechcú začať podnikať, ani v malom. To je všetko dôsledok politiky rozpočtových škrtov. Nikto nechce investovať v takomto prostredí. Radšej sa bude snažiť peniaze dostať preč z Grécka a investovať ich inde.

-Obaja sa však zhodneme na tom, že grécka ekonomika potrebuje reformy. Čo by ste im poradili vy?-

Myslím, že ekonomický program Syrizy bol veľmi dobrý. V prvom rade chceli zvýšiť výber daní a zabrániť úniku nezdanených ziskov z krajiny. Ďalej získané zdroje investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja. Chceli podporiť domáci dopyt a prostredníctvom neho aj celú ekonomiku opatreniami, ako je zvýšenie minimálnej mzdy či sociálnych dávok pre príjmovo najslabšie vrstvy. Bol to program, ktorý mal cielenými výdavkami stimulovať rast ekonomiky. Vyššia zamestnanosť by pomohla vytvárať zdroje, ktoré by dokázali splácať dlhy Grécka, hoci aj v dlhšom časovom horizonte.

-Takýto program by si však žiadal aj zníženie dlhového bremena krajiny, ktoré je na úrovni 180 % HDP. Začínajú sa rokovania s veriteľmi o treťom záchrannom programe. Európski veritelia odmietajú návrhy na odpísanie aspoň časti gréckeho dlhu. Môže sa presadiť napríklad návrh Medzinárodného menového fondu uľahčiť Grékom splácať dlhy výmenou dlhopisov za cenné papiere s dlhšou splatnosťou a nižšou úrokovou mierou?-

V prvom rade musím povedať, že prvé dva záchranné programy nijako nepomohli gréckej ekonomike a jej reformovaniu. Samotný grécky štát dostal len asi desať percent a z toho na reformy šla, samozrejme, ešte menšia časť. Väčšina zo zvyšných 90 % bola na prospech nemeckým a francúzskym bankám, aby sa zabránilo priveľkým stratám z ich vlastníctva gréckych cenných papierov. To je veľmi dôležité si uvedomiť, pretože väčšina Slovákov verí, že peniaze skončili v Grécku, no nie je to pravda. Koncom minulého roka malo už Grécko primárny rozpočtový deficit v blízkosti nuly. Ak by sa krajine umožnilo refinancovanie prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania ECB, potom by nebolo nutné uvažovať o odpísaní dlhov. Ekonomika by sa postupne oživila cez domácu spotrebu, bola by konkurencieschopnejšia a v priebehu piatich až desiatich rokov by sa Grécko mohlo vrátiť opäť na finančné trhy. No, ako som už spomínal, politické rozhodnutie toto znemožnilo rovnako ako realizovať v krajine ekonomický program, ktorý nie je neoliberálny.