Zoltán Pogátsa je maďarský ekonóm, vyučuje na Západomaďarskej univerzite v Šoproni ekonómiu so zameraním na európsku integráciu. Prinášame vám plné znenie listu:

“Milí Slováci, Litovčania, Lotyši, Slovinci,

som si istý, že sledujete grécku drámu, ktorá prebieha posledné dni, týždne a mesiace.

Sledujete ju preto, lebo Vaše krajiny ako štáty eurozóny boli požiadané o príspevok pre Grécko.

Pravdepodobne dobre viete aj to, že ak Grécko zbankrotuje kvôli dlhu voči EÚ, z hľadiska podielu HDP v skutočnosti môžete prísť o oveľa viac ako napríklad Nemecko.

Pokiaľ ide o prerozdeľovanie, zdá sa byť úplne nespravodlivé, prečo Vaše krajiny, ktorých úroveň príjmov je nižšia ako v Grécku, boli požiadané o príspevok. Mohlo Vás to oprávnene zaskočiť. Je to naozaj veľmi zvláštne.

Ide však o niečo iné. Existuje niekoľko skutočností, o ktorých by ste mali vedieť.

Najdôležitejšou je tá, že Vaše peniaze v skutočnosti neboli použité na pomoc Grécku. Je dobre známym faktom, že viac ako 90 percent peňazí, ktoré ste poslali do Grécka, sa nikdy nepoužili na Grécko. Tie sa okamžite vrátili vo forme úrokových platieb v záujme udržania platobnej schopnosti eurozóny.

Príčinou bolo, že veľké západoeurópske banky, najmä vo Francúzsku, Nemecku a Holandsku, boli v r. 2010 silne vystavené gréckemu dlhu. To, čo sa oficiálne nazývalo finančná pomoc Grécku, bolo v skutočnosti úsilie spraviť verejný dlh zo súkromného dlhu, ktorý tieto banky evidovali a ktorý sa považoval za systematicky rizikový.

Bankári sa dopustili chybného úsudku, keď sa rozhodli financovať skorumpovanú grécku podnikateľskú elitu a oligarchov.

Ich chyby sa však socializovali: dlh skončil v Európskej centrálnej banke a v rôznych fondoch EÚ. Vaši politici v skutočnosti minuli Vaše peniaze nie na poskytnutie pomoci Grécku, ale neschopným bankárom a amorálnym gréckym politikom.

Čo sa za ten čas stalo v Grécku? Mzdy sa znížili o 30 percent, dôchodky o 50 percent. Boli prepustené desaťtisíce štátnych zamestnancov. Dane sa zvýšili takým nespravodlivým spôsobom, že – ako zo štúdií vyplýva – kým hornú polovicu spoločnosti zasiahlo len 9 percent týchto škrtov, v prípade strednej a pracujúcej triedy to bolo až neuveriteľných 338 opatrení!!!

Kým sociálna podpora tých najchudobnejších klesla, premrštené výdavky na obranu krajiny zostali nedotknuté, rovnako ako daňový základ elity, ktorá si prelievala peniaze do daňových rajov. V skutočnosti sa slovo „offshore“ nikdy neobjavilo v dokumentoch o úsporných opatreniach, ktoré boli Grécku nanútené.

Aký bol dosah tohto programu enormných úspor, ktoré boli oveľa väčšie ako v ktorejkoľvek inej krajine? Nezamestnanosť zasiahla štvrtinu obyvateľstva a polovicu mladých. V dôsledku prepustenia tisícov zamestnancov a zníženia platov sa dopyt po tovare a službách podnikateľov znížil, čo spôsobilo klesajúcu špirálu ďalšieho prepúšťania.

Výdavky Grécka sa škrtali vo všetkých oblastiach, ktoré mohli potenciálne opätovne podnietiť hospodársky rast.

Po úsporných opatreniach Grécko vynakladá oveľa menej peňazí na školstvo ako ktorákoľvek iná krajina EÚ. Na výskum a vývoj míňa len zlomok toho, čo iné európske krajiny. A napriek najväčšej ekonomickej katastrofe v moderných dejinách krajiny Grécko vynakladá na sociálnu politiku len o 7 percentuálnych bodov menej ako je priemer EÚ.

Vaši politici u Vás doma v skutočnosti použili peniaze z Vašich daní na financovanie týchto zdrvujúcich úspor v priateľskom členskom štáte EÚ. V rozpore so všeobecným presvedčením Gréci nedemonštrovali za viac a ešte viac pôžičiek. Demonštrovali za to, aby ste neposielali ďalšie peniaze na financovane pomoci bankám v čase, keď boli cieľom sociálneho kobercového náletu.

Možno tak pochopíte, prečo 61 percent Grékov hlasovalo proti ďalším úsporným opatreniam. A možno neviete, že proti nim hlasovalo až 85 percent mladých Grékov.

Globálna ekonomická elita sa prihovorila za podporu gréckej vlády v jej úsilí o zabezpečenie pomoci z Európy tak, aby mohla skoncovať s úspornými opatreniami, dostať ľudí z chudoby, zvýšiť dopyt podnikateľom, vziať oligarchov na zodpovednosť, investovať do ľudských zdrojov a dosiahnuť rast Grécka.

Joseph Siglitz, Paul Krugman, Amartya Sen (všetko držitelia Nobelovej ceny), Dani Rodrik, Thomas Piketty, Jeffrey Sachs, Charles Wyplosz, Barry Eichengreen, Paul de Grauwe, James Galbraith, Marc Carney či Steve Keen, svetový výkvet ekonómov, zverejnili svoje názory, v ktorých odmietli logiku úsporných opatrení najmä z finančného, ale aj sociálneho hľadiska.

A mimochodom, k tým platom: niežeby boli grécke platy príliš vysoké, to Vaše platy sú príliš nízke. Vzhľadom na neexistenciu odhodlaných odborových zväzov schopných kolektívneho vyjednávania a zastupujúcich takmer všetkých zamestnancov je podiel miezd na HDP vo východoeurópskych ekonomikách OECD o 10 percentuálnych bodov nižší ako v severoeurópskych, západoeurópskych a juhoeurópskych krajinách.

Kolektívne vyjednávanie a dohody sú ďalšou vecou, za ktorú grécka vláda bojuje, keďže trojka ju pred niekoľkými rokmi prekvapujúco zakázala ako súčasť nútených úsporných opatrení, čím zasiahla sociálnu štruktúru krajiny.

Opatrenia Európskej centrálnej banky (ktoré nezvyšujú strop núdzovej pomoci v oblasti likvidity) dnes znamenajú, že Gréci si môžu vybrať z bankomatov len šesťdesiat eur denne.  Dôvod, prečo mladí Gréci hlasovali NIE, je, že šesťdesiat eur nie je až tak málo pre mnohých z nich, ktorí podobne ako Vy nezarábajú viac než štyristo eur mesačne.

Myslím, že by ste to mali vedieť, pretože Vaše mainstreamové médiá by mohli veci až príliš zjednodušiť…”