Maďarské predsedníctvo EÚ čelí kritike

Šesťmesačné predsedníctvo Maďarska v Rade EÚ sa oficiálne skončilo 31. decembra a napriek pokusom liberálnych elít v Bruseli zmariť plány konzervatívnej vlády – čisto z politických dôvodov – sa premiérovi Viktorovi Orbánovi a jeho tímu podarilo vdýchnuť život 27-člennému bloku uzavretím nových dohôd a stanovením ambicióznych cieľov.

Pri hodnotení predsedníctva na tlačovej konferencii koncom decembra Viktor Orbán uviedol, že jeho predsedníctvo zaujalo skôr politický než byrokratický prístup. Vedenie byrokratického predsedníctva by podľa neho znamenalo len “dosiahnutie pokroku v bežných záležitostiach“. Tentoraz však v Európe nejde o bežné záležitosti a bolo potrebné prijať politické rozhodnutia, aby sa riešila krutá realita, ktorej kontinent čelí.

Čo sa podarilo?

Počas šesťmesačného obdobia sa Maďarsku podarilo dosiahnuť dohodu medzi členskými štátmi EÚ, ktorej cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť Európy. Maďarsko sa usilovalo znížiť regulačné zaťaženie a posilniť technologické kapacity EÚ zvýšením výdavkov na výskum a vývoj. Zároveň vyzýva na strategickú energetickú suverenitu.

Maďarsku sa podarilo rozšíriť schengenský priestor bez hraníc prijatím Bulharska a Rumunska za plnohodnotných členov a tiež urýchliť prístupové rozhovory medzi EÚ a krajinami západného Balkánu – čo je proces, ktorý bol pred zapojením maďarského predsedníctva dlhé roky pozastavený.

Podarilo sa mu posilniť mierový prístup v súvislosti s vojnou medzi Ukrajinou a Ruskom.

Dohoda o konkurencieschopnosti

Dohoda o konkurencieschopnosti bola uzavretá v nadväznosti na znepokojujúcu správu bývalého šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho o postupnom zaostávaní Európy za Spojenými štátmi a Čínou.

Orbán označil dohodu, ktorá bola podpísaná v novembri v Budapešti, za “historický dokument“, ktorý predpokladá cenovo dostupnú energiu pre Európu a podporuje malé a stredné podniky.

V dohode sa stanovuje časový harmonogram, podľa ktorého má Európska komisia konať, pričom členské štáty majú za úlohu dohliadať na jej plnenie.

Schengen

Rozšírenie schengenského priestoru bolo historickým úspechom aj preto, že niektoré členské krajiny EÚ 13 rokov blokovali proces rozširovania.

Maďarsko bolo hlasným zástancom urýchlenia vstupu krajín západného Balkánu – Srbska, Čiernej Hory, Severného Macedónska, Albánska, Kosova a Bosny a Hercegoviny – do EÚ, pretože ich členstvo považuje za nevyhnutné pre bezpečnosť a hospodársku prosperitu EÚ ako celku.

V texte uznesenia EÚ sa uvádza, že proces rozširovania je veľmi potrebný “v kontexte radikálnej zmeny globálnej geopolitickej situácie“ vrátane vojny na Ukrajine a konfliktov na Blízkom východe.

Vojnový konflikt na Ukrajine

Pokiaľ ide o vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom, postoj Maďarska, ktoré sa v rámci EÚ zasadzovalo za prímerie a mierové rokovania, bol pre mnohých terčom posmechu.

Európska komisia nezákonne bojkotovala niektoré zasadnutia maďarského predsedníctva ako odplatu za mierovú misiu Viktora Orbána, ktorej súčasťou bola aj cesta do Moskvy, na začiatku predsedníctva. Na konci tohto šesťmesačného obdobia sa Maďarsko na Vianoce pokúsilo dosiahnuť prímerie, ale neúspešne.

„Pred pol rokom nikto nechcel počuť o mieri, ale dnes o ňom hovorí každý. Otvorili sme dvere a teraz sa môžu začať zmysluplné rokovania,“ povedal Viktor Orbán a označil to za najväčší úspech končiaceho maďarského predsedníctva v Rade EÚ.

Keďže sa vo februári blíži tretie výročie vojny a ruské vojská na bojisku postupujú, narastajú názory, že EÚ by mala zmeniť kurz a namiesto posielania ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine by sa mala začať zameriavať na nastolenie mieru v Európe.

Opätovné zvolenie Donalda Trumpa znamená, že Spojené štáty budú pravdepodobne presadzovať izolacionistickejšiu zahraničnú politiku. „Namiesto vojnovej politiky sa vráti politika mierových rokov a my opäť dosiahneme veľké hospodárske výsledky,“ vyhlásil Orbán v rozhovore pre Magyar Nemzet a dodal, že vojna sa skončí v roku 2025.

„Turbulentné“ predsedníctvo

Napriek tomu, že sa Maďarsko usiluje o záujmy celej Európy, európske liberálne médiá označili jeho predsedníctvo za “turbulentné“. Boli to však inštitúcie Európskej únie, ako aj ľavicovo-liberálna politická elita, ktoré úmyselne chceli urobiť situáciu pre Maďarsko turbulentnou tým, že iniciovali bojkot zasadnutí a zorganizovali hrubý a neoprávnený útok na maďarskú vládu počas rozpravy v Európskom parlamente, kde sa malo diskutovať o programe predsedníctva.

Suverenistický postoj Maďarska, jeho konzervatívne názory na migráciu, rodovú rovnosť a sociálne otázky, ako aj jeho odpor voči spoločnému postupu EÚ vo vojne na Ukrajine rozhnevali jeho politických súperov, ktorí v posledných rokoch krajinu potrestali zadržaním finančných prostriedkov EÚ, uvalením vysokých pokút a podaním žaloby na súd.

Maďarské predsedníctvo bolo dobrou príležitosťou poukázať na bezohľadnú, pomstychtivú a veľmi neobjektívnu povahu týchto inštitúcií EÚ. Samotné predsedníctvo sa však nezapíše do histórie tým, že bolo „kontroverzné“, ale tým, že sa dosiahli historické dohody prostredníctvom vytvárania spojenectiev medzi členskými štátmi.

Štafetu preberá Poľsko

Po vzore Maďarska prevzalo 1. januára štafetu šesťmesačného rotujúceho predsedníctva Poľsko, ktoré bude určite čeliť oveľa menej konfrontačnému davu.

Liberálny premiér krajiny Donald Tusk je miláčikom elít EÚ a ich médií, keďže pôsobil ako šéf Európskej rady a predseda centristickej Európskej ľudovej strany (EPP). Tusk bol oslavovaný inštitúciami EÚ a odmeňovaný miliardami eur z fondov EÚ napriek tomu, že dohliadal na rok fungovania vlády, ktorý bol sprevádzaný čistkami jeho politických súperov.

Niet pochýb o tom, že Tusk bude v mnohých otázkach dodržiavať líniu EÚ.

Tuskova vláda urobila z bezpečnosti hlavnú prioritu poľského predsedníctva – od vonkajšej a vnútornej bezpečnosti až po konkurencieschopnosť, kvalitu potravín, kriticky dôležité lieky a prijateľné ceny energie.
Keďže Poľsko je jednou z najviac jastrabích krajín EÚ, bude sa snažiť naďalej vojensky podporovať Ukrajinu.

Prečítajte si tiež :

• Rusko odhalilo skutočných vinníkov blokády toku plynu cez Ukrajinu
• Zelenskyj odmietol možnosť rokovaní s Ruskou federáciou