Paríž 20. septembra 2021 (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Ludovic Marin, Pool Photo via AP)
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v pondelok stretne s Alžírčanmi, ktorí bojovali na strane Francúzska vo vojne za nezávislosť svojej krajiny od Francúzska. Ide o najnovší pokus Paríža vyrovnať sa s komplikovanou kapitolou svojej koloniálnej minulosti, píše tlačová agentúra AFP
Státisíce alžírskych moslimov, známych ako harkiovia, slúžili ako pomocné sily vo francúzskej armáde v tomto konflikte, ktorý proti sebe postavil alžírskych bojovníkov za nezávislosť a ich koloniálnych francúzskych pánov. Vojna o nezávislosť Alžírska prebiehala v rokoch 1954 – 1962.
Na konci tejto vojny – poznačenej extrémnou brutalitou na oboch stranách vrátane rozsiahleho mučenia – francúzska vláda ponechala harkiov, aby sa bránili sami, a to napriek svojim skorším sľubom, že sa Paríž o nich postará, vysvetľuje AFP.
Mnohí harkiovia uviaznutí v Alžírsku boli zmasakrovaní, keď sa noví vládcovia krajiny začali kruto mstiť. Tisíce ďalších harkiov poslali do táborov vo Francúzsku, často s ich rodinami, pričom sa ocitli v ponižujúcich a traumatizujúcich podmienkach.
Nasledujúci francúzski prezidenti sa začali prihlasovať k zodpovednosti za zradu týchto alžírskych moslimských bojovníkov. Macronov predchodca Francois Hollande v roku 2016 prijal “zodpovednosť francúzskych vlád za opustenie harkiov”.
Macronove pondelňajšie stretnutie s 300 ľuďmi, väčšinou preživšími harkijmi a ich rodinami, má podľa AFP znamenať “nový krok” smerom k plnému uznaniu zodpovednosti Francúzska za ich utrpenie, uviedol Macronov úrad. Dejiny harkiov nemožno oddeliť od histórie Francúzska, tvrdí Elyzejský palác.
Macron sa už verejne vyjadril k množstvu nevyriešených problémov z koloniálnej minulosti Francúzska vrátane testovania jadrových zbraní v Polynézii, úlohy Paríža v rwandskej genocíde či vojnových zločinov v Alžírsku.